Bitka pri Leuktre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bitka pri Leuktre bola ozbrojené stretnutie, ktoré sa uskutočnilo roku 371 pred Kr. medzi boiótskym vojskom, ktoré viedli Thébania, a vojskom peloponézskeho spolku vedeného Spartou. Odohrala sa po skončení korintskej vojny. Miestom bitky sa stala boiótska dedina Leuktra ležiaca na území dnešnej Thespii.

Po skončeni peloponézkej vojny vypukol mocenský konflikt medzi Spartou, ktorá ovládala vojenskou silou a reťazou spojeneckých zmlúv Grécko a mestským štátom Théby. Sparta poslala proti Thébam armádu po vedením kráľa Kleombrota o sile asi 7000 mužov, z toho 1000 plnoprávnych Sparťanov. Proti ním sa pri dedine Leuktra neďaleko Théb postavilo zhruba početne rovnocenné vojsko pod vedením Thébskeho vojvodcu Epameinonda. Podľa úrovne výcviku a psychologickej prevahy Sparťanov boli Thébania vopred porazení. Epameinóndás ale vedel, že v klasicky zvedenej bitke nemá šancu, preto sformoval armádu do takzvaného kosého šíku. Na jednom krídle vytvoril prevahu síl a menšiu časť rozvinul proti hlavným silám Sparťanov, ale držal ju vzadu, čím nepriateľovi zabránil nasadiť ju do boja. Týmto získal prevahu aktívnych síl, prerazil krídlo spartskej armády a zvíťazil. V boji padol kráľ Kleombrotos a vyše 600 Sparťanov. Celkové straty boli ďaleko vyššie.

Epameinóndás vlastne vymyslel novú taktickú formáciu, takzvaný kosý šik, ktorú po ňom opakovali mnohí vojvodcovia. Používal ho s obľubou Alexander Veľký ale i Fridrich II. Veľký. Epameinóndás padol neskôr v bitke pri Mantinei.