Bitka pri Stiklestade
| Bitka pri Stiklestade | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Nástupnickych bojov v Nórsku počas dynastie Hårfagre | |||||||
 Bitka pri Stiklestade | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Olaf Haraldsson † a prívrženci | Nórsky pohanský ľud, dánski spojenci | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Olaf Haraldsson | Hårek fra Tjøtta Tore Hund Kalv Arneson | ||||||
| Sila | |||||||
| 3600 mužov | 7000 mužov | ||||||
| Straty | |||||||
| neznáme | neznáme | ||||||
Bitka pri Stiklestade je najslávnejšia bitka ktorá sa kedy odohrala na nórskej pôde. Stretlo sa tu kresťanské vojsko Olafa Haraldssona a vojsko nórskych pohanov a ľudí, ktorí mali pocit že bránia staré práva. Hoci skončila porážkou kresťanov, predstavuje významný medzník pri šírení kresťanstva v Nórsku.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1015 vládli v Nórsku ako vazali dánskeho kráľa synovia jarla Håkona. A to až do chvíle než do krajiny dorazil bývalý Viking z rodu Ynglingov Olaf Haraldsson (svätý Olaf). Olaf bol už pokrstený a vzal si za cieľ obrátiť krajinu na kresťanstvo a vykynožiť v nej pohanstvo.
Postupne sa prebil k moci a jeho metódy či už na ceste ku zvrchovanosti alebo pri presadzovaní kresťanstva boli rovnako kruté ako u jeho menovca Olafa Tryggvesona. Tým si proti sebe popudil nielen pohanov, lež ozval sa aj nejeden kresťan.
Títo našli pomoc u Knuta Veľkého a Olaf bol nútený utiecť do Ruska. Tam roku 1030 zhromaždil vojsko. Keďže doň odmietol prijať nepokrstených, bolo menšie ako by bolo vhodné, ale Olaf veril v Božiu pomoc.
Bitka[upraviť | upraviť zdroj]
Ráno pred začiatkom bitky si Olaf na hodinu pospal. Počas spánku mal sen, že kráča po rebríku do neba. Toľko vraví legenda.
Nakoniec bol Olaf v bitke zabitý a skonal opretý o veľký balvan trčiaci zo zeme, okolo ktorého sa zhromaždili jeho verní.
Epilóg[upraviť | upraviť zdroj]
Po bitke sa sedliacke vojsko rozišlo späť do svojich domovov a vládu v Nórsku prevzal Knut Veľký. Olaf bol svojimi protivníkmi náležite pochovaný. Neskôr pod Knutovou krutovládou Nóri oľutovali svoj čin a zabudnúc na Olafovu krutosť začali ho spomínať ako dobrého vladára. Krajinou sa začali šíriť chýry o zázrakoch v spojitosti s jeho telesnými pozostatkami a mnoho ľudí sa začalo obávať, že zabili svätca. A stalo sa čosi nevídané - Nóri, ktorí po storočia tvrdohlavo odolávali obracaniu na kresťanstvo - začali putovať k trondheimskej katedrále, obracajúc sa húfne na vieru. Neskôr priviedli späť z Ruska Olafovho syna Magnusa a ustanovili ho kráľom.
Pamätník[upraviť | upraviť zdroj]
Na mieste bitky, presnejšie kameňa o ktorý sa umierajúci Olaf opieral, bol postavený kostol, pričom kameň samotný je súčasťou oltára.[1]
Na mieste bitky sa každoročne okolo 29. júla hrá divadelná hra Svätý Olaf (Spelet om Heilag Olav), ktorú dodnes uvidelo neuveriteľných 600-tisíc návštevníkov.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Kirkesøk - Kirkebyggdatabasen [online]. [Cit. 2020-02-23]. Dostupné online. (po nórsky)
- ↑ Helene Solheim. Kutt i Spelet om Heilag Olav – blir truleg arrangert annakvart år [online]. 2019-10-21, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online. (po nórsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Stiklestade
