Bitka pri Turíne

Vojna o španielske dedičstvo
	Chiari – Cremona – Luzzara – Cádiz – Malaga – Friedlingen – zátoka Vigo – Schellenberg – Höchstädt – Ramillies – Turín – Almansa – Toulon – Oudenarde – Malplaquet – Saragossa – Almenara – Brihuega – Villaviciosa – Denain

Dátum	7. september 1706
Miesto	Turín, Taliansko
Výsledok	drvivé víťazstvo aliancie

Bitka pri Turíne
	Súčasť Vojny o španielske dedičstvo
Dátum	7. september 1706
Miesto	Turín, Taliansko
Výsledok	drvivé víťazstvo aliancie
Protivníci
protifrancúzska aliancia	Francúzsko
Velitelia
Viktor Amadeus II.; Eugen Savojský	Filip Orleánsky; Ferdinand de Marsin †
Sila
24 000 pešiakov ; 6 000 jazdcov	30 000 pešiakov ; 12 000 jazdcov
Straty
4300 mužov	cez 10 000 mužov
	Historický portál

Bitka pri Turíne (7. september 1706) bola rozhodujúcou bitkou talianskeho bojiska vo vojnách o španielske dedičstvo. Spojené sily Habsburského impéria a Savojského vojvodstva vedené Eugenom Savojským a Viktorom Amadeom II. v nej rozdrvili a zahnali na útek francúzske vojská obliehajúce Turín.

Priamym následkom tejto porážky bola strata Milána a ústup hlavných francúzskych síl smerom k francúzskym hraniciam. Nakoľko Ľudovít XIV. bol zdrvený porážkou, ktorú jeho vojská utrpeli už skôr v bitke pri Ramillies zo strany Britov a Holanďanov, a nemal možnosť svoje jednotky adekvátne posilniť, radšej ich nasledujúci rok stiahol z Talianska celkom. Eugen s Viktorom Amadeom získali obrovskú korisť, zahŕňajúcu okrem iného temer všetky delá a proviant Francúzov, čo im umožnilo dovybaviť svoje vojská na podstatne vyšší štandard, ako boli dosiaľ zvyknutí.

K porážke Francúzov prispela roztrieštenosť ich velenia a málokedy vídaná kombinácia spupnosti a pesimizmu. Mimoriadne neschopný chránenec francúzskeho ministra Michela Chamillarta, vojvoda La Feuillade, odmietol prerušiť obliehanie, ktorému velil, a neposkytol svojim formálnym nadriadeným ani jediného vojaka, a to dokonca ani potom, čo sa ich obrana začala rúcať (krátko potom bol ale sám rýchlo rozdrvený). Filip II. Orleánsky pôvodne zamýšľal zaútočiť ako prvý, ale potom podľahol presviedčaniu defetistického maršala Marsina, aby vyčkal na útok nepriateľa v obliehacích opevneniach. (Marsin sa stretol s vojskami protifrancúzskej koalície už dvakrát: po prvýkrát pri Höchstädte, kde Francúzov porazili Eugen s Marlboroughom a druhýkrát pri Ramillies, kde Francúzov porazil samotný Malborough. Intuitivne cítil, že ho čaká tretí a posledný debakel do zbierky a že ho neprežije. Nemýlil sa.)

Priebeh bitky bol nasledujúci: Eugen s Viktorom Amadeom nejakú dobu vykonávali rozsiahle klamné manévre okolo francúzskych pozícií, čo viedlo k tomu, že Marsin s Filipom Orleánskym nedokázali odhadnúť, kde nepriateľ uderí, a rozmiestnili svojich mužov značne riedko po väčšine obvodu. Princ s vojvodom potom zaútočili v zovretých radoch na najhoršie vybudovanom juhozápadnom úseku a obranu obliehateľov rýchlo prelomili. Veľa Francúzov sa na úteku utopilo v Páde.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Viktor Amadeus II.
Princ Eugen Savojský
Filip II. Orleánsky

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

PERNES, Jiří; FUČÍK, Josef; HAVEL, Petr, a kol. Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918. Praha : Elka Press, 2003. 555 s. ISBN 80-902745-5-2.
VLNAS, Vít. Princ Evžen Savojský. Život a sláva barokního válečníka. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Národní Galerie, 2001. 849 s. ISBN 80-7185-380-1. S. 270-283.