Bitka pri Wogastisburgu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bitka pri Wogastisburgu alebo bitka pri Vogastisburgu bolo ozbrojené stretnutie, ktoré sa odohralo v roku 631 alebo 632 medzi slovanskými kmeňmi Samovej ríše a franskými vojskami kráľa Dagoberta I. pri slovanskom hradisku/opevnenom tábore/sídle Wogastisburg (Vogastisburg). Slovanské vojsko dosiahlo významné víťazstvo. Bitku opisuje Fredegar.


Poloha Wogastisburgu je v každom ohľade sporná. Mohlo ísť o akékoľvek hradisko od východného Nemecka, cez Rakúsko, Česko až po Slovensko, a mohol to byť dokonca len dočasný tábor. Podľa slovenského historika Matúša Kučeru išlo o Bratislavu, čo pomerne logicky lingvisticky vyvodil z koncovky -burg v názve Pressburg a Wogastisburg, ktorá označuje bývalé rímske pevnosti (vrátane Bratislavy) na Dunaji. Českí archeológovia zas s obľubou označujú niektoré z hradísk v západných Čechách ako Wogastisburg, no takáto lokalizácia vždy vychádza z predpokladu, že franské vojská tiahli do Samovej ríše takpovediac „priamou vzdušnou cestou“, čo však nikde nie je napísané a je dokonca skôr pravdepodobné, že tiahli tradičnou cestou pri Dunaji.

Samo je v texte nazývaný „rex“ (kráľ), ale ním vytvorený útvar mal asi skôr charakter nadkmeňového zväzu. Samo „z rodu/národa franského“ (čo sa dá chápať aj len ako označenie štátnej príslušnosti, nie nevyhnutne etnika) si získal obrovskú prestíž počas bojov vzbúrených Slovanov s Avarmi pravdepodobne v oblasti dnešnej západnej Bratislavy (Devínska Nová Ves, Devín a pod.), čo dokazujú avarsko-slovanské nálezy v tejto oblasti. Avari od 6. storočia ovládali slovanské oblasti v dnešnom Maďarsku a okolí.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zoznam bitiek (abecedný)