Bitka v Koralovom mori

Bitka v Koralovom mori
Súčasť bojov v Pacifiku počas druhej svetovej vojny
Výbuch americkej lietadlovej lode Lexington niekoľko hodín potom, čo bola poškodená japonským leteckým útokom, 8. máj 1942
Dátum 4. – 8. máj 1942 Miesto Koralové more, medzi Austráliou, Novou Guineou a Šalamúnovými ostrovmi Výsledok Japonské taktické víťazstvo, ale strategická prehra
Protivníci
Spojené štáty Austrália	Japonské cisárstvo
Velitelia
Frank J. Fletcher John Crace Thomas C. Kinkaid Aubrey Fitch George Brett	Takeo Takagi Kijohide Šima Tadaiči Hara
Sila
2 lietadlové lode, 9 krížnikov, 13 torpédoborcov, 2 tankery, 1 nosič hydroplánov, 128 lietadiel	2 lietadlové lode, 1 ľahká lietadlová loď, 9 krížnikov, 15 torpédoborcov, 5 mínoloviek, 2 mínonosky, 2 stíhače ponoriek, 3 delové člny, 1 tanker, 1 nosič hydroplánov, 12 transportných lodí, 127 lietadiel
Straty
1 lietadlová loď potopená, 1 torpédoborec, 1 tanker, 1 lietadlová loď poškodená, 69 lietadiel, 656 mužov	1 ľahká lietadlová loď potopená, 1 torpédoborec, 3 malé vojnové lode, 1 lietadlová loď poškodená, 2 menšie vojnové lode poškodené, 1 transportná loď poškodená, 92 lietadiel, 966 mužov
Historický portál

Vojna v Pacifiku

Pearl Harbor – Guam (1941) – Malajzia – Filipíny (1941 – 1942) – Singapur – Holandská východná India (1941 – 1942) – Koralové more – Midway – Guadalcanal – Savo – východné Šalamúnove ostrovy – mys Esperance – ostrovy Santa Cruz – pri Guadalcanale – Tassafaronga – Rennellov ostrov – Bismarckovo more – Komandorské ostrovy – Tarawa – Filipínske more – Mariány a Palau – Saipan – Guam (1944) – Tinian – Peleliu – Filipíny (1944 – 1945) – Leyte – Manila (1945) – Iwó-džima – Okinava

Bitka v Koralovom mori bola jednou z veľkých a dôležitých námorných bitiek odohrávajúcich sa počas druhej svetovej vojny v Tichomorí. Bola to prvá bitka lietadlových lodí, kedy sa nepriateľské flotily ani na okamih nevideli a všetky straty druhej strane spôsobilo iba letectvo.

Bitka sa odohrala začiatkom mája 1942 v Koralovom mori medzi japonským a spojeneckým loďstvom a tesne súvisela s bojmi na Novej Guiney a dlhodobými plánmi japonského cisárskeho námorníctva.

Predohra bitky

Krátko po začiatku vojny medzi Japonským cisárstvom a Spojenými štátmi americkými naplánoval štáb japonského námorníctva inváziu do severnej Austrálie, ktorá mala zabrániť aby mohla byť Austrália použitá ako základňa pre útoky na japonskú líniu obrany v Južnom Pacifiku. Japonské cisárske námorníctvo navyše odmietlo odporúčania poukazujúce na fakt, že nemá na uskutočnenie takýchto rozsiahlych operácií dostatok síl a prepravných kapacít. Japonský viceadmirál Šigejoši Inoue, veliteľ 4. flotily, ktorá tvorila väčšinu japonských síl v Južnom Pacifiku sa tiež zasadzoval o obsadenie ostrova Tulagi na juhovýchode Šalamúnových ostrovov a prístavu Port Moresby na Novej Guiney. Obsadenie týchto území by umožnilo zaistiť letiská pre japonské ťažké bombardéry. Inoue tiež veril, že obsadenie a kontrola týchto oblastí zvýši bezpečnosť a hĺbku japonskej obrany na Rabaule na Novej Británii. Velenie japonského námorníctva preto prijalo Inoueho požiadavky a vytvorilo plán, podľa ktorého mali byť tieto územia predmostiami pre obsadenie Novej Kaledónie, Fidži a Samoy, čím by bolo prerušené námorné spojenie medzi Austráliou a Spojenými štátmi. Po zistení tohto nebezpečenstva začali rýchlo konať aj Američania a vyslali do Koralového mora flotilu pod vedením admirála Franka Fletchera aby sa tu stretla s prichádzajúcimi Japoncami.

Japonské zámery

Cieľom Japoncov bolo:

1. Vylodenie v Port Moresby, ktoré mala uskutočniť skupina pod velením kontradmirála Sadamičiho Kadžioku skladajúca sa z ľahkého krížnika Júbari, 6 torpédoborcov, mínonoska, 12 transportných lodí, 3 zásobovacích plavidiel a strážneho člnu.
2. Vylodenie na Tulagi, ktoré mala uskutočniť skupina pod velením kontradmirála Kijohideho Šimu tvorená 2 mínonoskami, 4 mínolovkami, 2 torpédoborcami a jednou transportnou loďou.
3. Zriadenie základne hydroplánov v Luisiádach, mala vykonať skupina pod velením kontradmirála Kininoriho Maruma. Tvorili ju 2 ľahké krížniky, materská loď hydroplánov a 4 delové člny.

Týmto vyloďovacím operáciám poskytoval podporu zväz pod velením kontradmirála Aritma Gotóa zložený z ľahkej lietadlovej lode Šóhó, 4 ťažkých krížnikov a 1 torpédoborca. Vzdialenú podporu pre vyloďovacie operácie poskytoval zväz lietadlových lodí pod velením viceadmirála Takea Takagiho zložený z lietadlových lodí Šókaku a Zuikaku, 2 ťažkých krížnikov a 6 torpédoborcov.

Spojenecké sily

Japonské sily sa stretli s operačnými zväzmi TF 17, TF 11 a TF 44. TF 17 velil kontradmirál Frank J. Fletcher a bol zložený z lietadlovej lode Yorktown, 2 ťažkých krížnikov a 5 torpédoborcov. TF 11 velil kontradmirál Aubrey Fitch a bol zložený z lietadlovej lode Lexington, 3 ťažkých krížnikov a 4 torpédoborcov. TF 44 velil kontradmirál John Crace a bol zložený z 3 ťažkých krížnikov a 2 torpédoborcov. Zásobovanie pre tieto tri operačné zväzy zabezpečovali 2 torpédoborce a 2 tankery.

Priebeh bitky

Japonské strmhlavé bombardéry počas letu, 7. máj 1942

Bitka v Koralovom mori začala 7. mája 1942. Od skorých ranných hodín štartovali z lietadlových lodí oboch strán prieskumné lietadlá. Lietadlo z Yorktownu ohlásilo, že sa pod ním sa nachádza „Hlavný zväz japonských lodí“. Pritom išlo o ochranný zväz kontraadmirála Gotóa. Z amerických lietadlových lodí rýchlo vzlietli bombardéry. O 11:00 sa bombardéry objavili nad palubou lietadlovej lode Šóhó blízko súostrovia Louisiade. Lietadlová loď sa tvrdo bránila, ale o 11:40 podľahla americkým útokom a potopila sa. Na lodi zahynulo 550 mužov jej posádky. Zhodou okolností aj Japonci napadli menej dôležitý cieľ. Jedno prieskumné lietadlo ohlásilo dve veľké lode. V skutočnosti išlo o torpédoborec Sims a tanker Neosho. Z japonských lietadlových lodí vzlietli útočné lietadlá. Lietadlá potopili torpédoborec USS Sims a tanker Neosho vážne poškodili. Obe strany ten deň neobjavili nepriateľský hlavný zväz. Pritom boli Takagiho a Fletcherove lode od seba vzdialené len 95 kilometrov. Ale ani jedna strana o tom zatiaľ nevedela. Prvý deň bitky v Koralovom mori skončil lepšie pre Američanov. Druhý deň mal byť horší.

8. mája ráno sa súčasne objavili oba nepriateľské hlavné zväzy. Američania okamžite poslali do vzduchu svoje lietadlá. Lietadlá mierili len na lietadlovú loď Šókaku, pretože Zuikaku bola schovaná v hmle a nebola odhalená. Úder preto smeroval proti Šókaku. Po krvavých bojoch, pri ktorých Američania stratili 33 lietadiel, bola lietadlová loď zasiahnutá troma bombami. Začala horieť od provy k zadnej časti a pomaly sa začala potápať. Lietadlá zo Šókaku, ktoré už boli vo vzduchu, pristáli na sesterskej lodi Zuikaku. Tá chystala mohutný protiútok. Niekoľko minút po zásahu Šókaku, lietadlová loď Zuikaku vyslala do vzduchu svoje lietadlá. Lietadlá sa dostali nad americký zväz a začali útok. USS Yorktown bola po zásahu bombou, ktorá explodovala v skladoch munície, vyradená z boja. USS Lexington bola zasiahnutá dvoma torpédami a niekoľkých bombami. Japonci prišli o 43 lietadiel. O 12:45, došlo na Lexingtone k obrovskej explózii, ktorá spôsobila poškodenie palivových nádrží a napriek uhaseniu prvých požiarov mala za následok únik horľavých plynov, ktoré neskôr vyvolali ďalšie požiare. Navečer nariadil kapitán lode evakuáciu posádky, pri ktorej asistovali sprievodné torpédoborce. Na Lexingtone prišlo o život 216 námorníkov, asi 2770 členov posádky bolo evakuovaných. Krátko pred 20:00 dostal sprievodný torpédoborec Phelps za úlohu potopiť ťažko poškodený vrak. 5 amerických torpéd nakoniec Lexington poslalo ku dnu. Nedostatok informácií o vývoji bitky prinútil Fletchera i Takagiho k ústupu. Bitka v Koralovom mori, prvá bitka lietadlových lodí v histórii, skončila.

Výsledok a dôsledky bitky

Hoci spojenecké straty lodí boli evidentne väčšie, podarilo sa zabrániť japonskému vylodeniu v Port Moresby, a tým priamemu ohrozeniu Austrálie. Navyše pre japonskú stranu boli straty bolestnejšie, nahrádzali sa neporovnateľne horšie, pretože dve poškodené japonské lietadlové lode sa nemohli v niekoľkých nasledujúcich mesiacoch zúčastniť žiadnej operácie. Navyše sa ukázalo, ako krátkozraký je japonský prístup k pilotom, ktorí boli považovaní za nepotrebných. Ich časté obetovanie viedlo k vysokým stratám skúsených pilotov, ktoré Japonsko nedokázalo dostatočne rýchlo nahrádzať a podpísalo sa na výkonoch palubného letectva v ďalších bitkách.

Nutné je tiež podotknúť, že vďaka priemyselnej a technickej prevahe USA, bolo jedinou šancou Japonska na víťazstvo vo vojne v Tichomorí rýchle rozdrvenie spojeneckých flotíl a prinútenie USA k mieru. K tomuto cieľu sa bitkou v Koralovom mori priblížilo len málo, a to tým skôr, že Američania dokázali opraviť ťažko poškodený USS Yorktown v rekordnom čase, takže bol (ku šťastiu Spojencov) k dispozícii už o mesiac neskôr v bitke o Midway.

Bitka v Koralovom mori bola prvou a poslednou bitkou, kedy sa japonské lietadlové lode odvážili plávať na juh od Šalamúnových ostrovov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka v Koralovom mori

Zdroje

• Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 248-249
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva v Korálovém moři na českej Wikipédii.