Blahoželanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Blahoželanie (iné názvy: blahoprianie, gratulácia, gratulovanie) je vyjadrovanie želania dobra (aby sa niekomu stalo niečo dobré), často sprevádzané prejavovaním uznania, ocenenia. Ako vinš (staršie žičenie všetkého dobrého) sa spravidla označuje len blahoželanie v konvenčnej forme a spravidla vo veršoch.

Praktické použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa vinše spájajú s významnými spoločenskými alebo osobnými sviatkami. Napríklad známe sú najmä vinše vianočné, novoročné a či veľkonočné. Pri osobných stretnutiach vinšujeme najmä ak ideme niekomu gratulovať na meniny alebo narodeniny .

Príklady šarišských vinšov.

  • Na Viľiju

Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. A ja vam vinčujem na totu svatu Viľiju, žebi vam Pam Boh pomoh tote švjatki prežic, druhe dožic, s menšima hriechami, s vekšu radoscu, s menšu staroscu, od Boha lasku, od sušedoch prjaznosc, na poľu dobru urodu, vo dvore dobri prichod, v chiži ščesce, zdravje a hojne boske požehnaňe, ešči ja vam vinčujem šicko, co sebe sami od mileho Pana Boha požadace. Visliš Paňe Bože !

  • Na svadbe

Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. Priňešľi sme vam dar maľučki, aľe vdzečni, žebi sce ho od nas prijaľi jak najvekši. Vdzečňe prijimame a vas furt v poščlivosci mame.

  • Šarišský prípitok

Vinčujem vam, žebi v tim koršove paľenka ňigda ňevischla.

  • K narodeninám

Daj vam Bože zdravja na tu pejdzešatku, žebi sce tak dožiľi i ošemdzešatku.

  • Pri rôznych príležitostiach

Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. A ja vam vinčujem tak i tak a tote, co za mnu idu, ňeznaju aňi tak.

  • Pri odchode z návštevy

Vinčujem vam, žebi sce še tich starich dobrich zvikoch furt trimaľi.

Dzekujeme vam za vašo dari, co sce nam ich zo ščirosci daľi, s Panom Bohom še poručame, a v zdravi zostaňce.

  • Po dievčenskej hádke

A ja ci vinčujem, žebi ši še vidala vtedi jak budu drevene psi brechac.

Pramene[upraviť | upraviť zdroj]