Blanka Fábryová

Blanka Fábryová (rod. Maliaková) (* 27. marec 1893, Ilok - † 25. júl 1964, Bojnice) bola publicistka, prekladateľka. Pseudonym: Berta Malá, Miriana, Mirjana, Sestra, Južná, Blanka Malinská

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1908-1909 študovala v Prahe a v Zittau, 1909 v Záhrebe, 1911 v Trenčíne, 1912 v Balassagyarmate, 1913 v Martine, Blatnici a Dačovom Lome, 1917-1918 vychodila úradnícky kurz v Záhrebe. Roku 1914 pracovníčka detskej opatrovne, 1918 úradníčka v Bogatiči, po roku 1919 bývala v Banskej Bystrici, Prievidzi a v Bojniciach. Spočiatku pomocná redaktorka časopisu Domácnosť a škola, prekladala články a prózy zo srbochorvátčiny, do srbochorvátčiny preložila dielo Ľudmily Podjavorinskej. Neskôr prešla k memoárovej a fejtonistickej publicistike, k informatívnym článkom o oslobodzovacích akciách južných Slovanov v 1. svetovej vojne, o výšivkách, krojoch, ženskom hnutí. Cenné sú jej state o Martinovi Kukučínovi a Elene Maróthy-Šoltésovej. V románe ''Hlas krvi'' sa pokúsila o obraz života na poprevratovom Slovensku. Organizátorka ochotníckeho divadla v Banskej Bystrici, v roku 1919-1920 jednateľka Živeny v Banskej Bystrici a zakladateľka jej odborov v Slatine, Ľubietovej a v Slovenskej Ľupči.