Blob architecture

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obchodný dom v Selfridge, Birminghan

Blobitecture (zložené z blob a architecture; kvapková architektúra), či blobizmus sú termíny označujúce jeden zo súčasných vývojových architektonických trendov v architektúre, ktorého inšpiráciou sú prírodné organické tvary, niekedy pripomínajúce amorfné zoskupenia meňaviek (amoéb).

Termín blob architecture bol používaný v polovici 90. rokov 20. storočia, skrátená verzia blobitecture sa objavil v stĺpčeku Wiliama Safireho s názvom "on Language" (v článku Defenestration) časopisu New York Times Magazine z roku 2002.

Súčasná architektúra stále viac opúšťa tradičné pravouhlé konštrukcie a hľadá inšpiráciu v prírodných tvaroch. V centre svetových miest sa v posledných rokoch usadzujú nachýlené veže, na prvý pohľad ťažko identifikovateľné zhluky stien a hrán, alebo medúzovito zvlnené pulzujúce tvary.

Pohľad do minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Inšpiráciu v prírode nachádzala architektúra aj skôr, napríklad v ornamentálnom štýle secesie, ktorá nahradila umelú symetriu bohatstvom prírodného dekoru. Tvarmi prírody sa inšpiroval aj architekt Gaudí, ktorého domy mali zvlnené steny, okná pripomínali jaskyne a strechy korálové útesy. Ďalší prelom do tradičného pravouhlého sveta architektúry priniesli pädesiate roky minulého storočia. Le Corbusier použil v roku 1954 krivky ako základ pre slávnu kaplnku Ronchamp.

Výrazom nového trendu boli chaoticky vyzerajúce dekonštruktivistické stavby a postmodenistické kreácie. Na počiatku tretieho tisícročia je východiskom k pochopeniu zložitých vzťahov nášho sveta biológia a v súlade s tímto trendom sa architektura usiluje o vytvorenie komplexných organizmov, ktoré žijú vlastnou dynamikou.

Obchodný dom, Birminghan[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer klasickým príkladom tzv. bublinovej architektúry (blob architecture) je obchodný dom v Selfridge v anglickom Birminghane.

Modrý kolos pripomína veľkú medúzu, ktorej telo je pokryté tisícimi prísavkami, sa rozlieva po celej ploche námestia. Zaujme aj riešenie interiéru. Budova bola realizovaná v roku 2003 podľa návrhu londýnského ateliéru Future systems. Jeho zakladateľ Jan Kaplický odišiel z Prahy v roku 1968, má za sebou aj ďalšie zaujímavé stavby inšpirované prírodou, napríklad mediálne centrum v londýnskom Lords Cricket Ground, obytný dom vo Walese, pripomínajúci tvarom materskú škôlku. Architekt Jan Kaplický je presvedčený,že moderní ľudia nemôžu bývať v krabiciach ako v devätnástom storočí. Človek tiež nie je pravouhlý.

Architekti a ich realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertná hala Normana Fostera The Sage Gateshead v meste Gateshead, Anglicko

K prírodnej inšpirácii sa v poslednej dobe obracia aj Brit Norman Foster, alebo Talian Renzo Piano, dvaja architekti, ktorí doposial tvorili prevažne v chladných pravouhlých tvaroch. Fosterova budova poisťovne Swiss Re v Londýne sa podobá jedľovej šiške. Rímsky Parco della Musica auditorium od Piana vyzerá ako skarabeus.

Nové estetické cítenie a jeho realizácia nepochybne súvisí s rozvojom počítačovej techniky, ktorá dnes umožňuje trojrozmerné animácie ľubovoľných priestorov a akékoľvek krivky.