Blud (psychiatria)

Blud je nevyvrátiteľné a mylné presvedčenie, ktoré si pacient udržiava aj napriek tomu, že okolie sa s jeho predstavami nestotožňuje. Je voči nim nekritický a nevyžaduje pre ne dôkazy. Je to jedna zo závažných porúch myslenia. Zaraďuje sa medzi kvalitatívne poruchy myslenia, alebo tiež medzi poruchy obsahu myslenia.

Bludy ako klinické symptómy sú spravidla výsledkom psychopatologického procesu. Majú nepravdivý, často bizarný obsah, sú nezávislé od mienky okolia, súkromné, nevyvrátiteľné a majú silne motivačný charakter, na základe ktorého výrazne ovplyvňujú správanie pacienta. Obsah bludu závisí nie len na type a akútnosti poruchy, ale tiež na pacientovom vzdelaní, informovanosti, záujmoch, na jeho hodnotovom systéme, na aktuálnych témach, o ktorých sa vedie spoločenská diskusia, a pod.

Bludy sa vyskytujú ako príznaky duševnej poruchy alebo neurologického ochorenia. Nie sú však viazané na špecifické diagnózy – môžeme ich nájsť v klinickom obraze mnohých patologických stavov, a to telesných i duševných. Významnú úlohu však zohrávajú najmä pri diagnostikovaní psychotických ochorení ako paranoidná schizofrénia.

Typy bludov

Bludy môžeme deliť podľa vzniku, stupňa generalizácie alebo obsahu.

Podľa vzniku

• Primárne – odvodené od chybnej interpretácie sveta. Sú príznakom poruchy myslenia a zvyčajne sú nezávislé od nálady.
• Sekundárne – najčastejšie sú následkom porúch nálad, ktoré sú závažné natoľko, že sa u nich od určitého stupňa začne dodatočne vyvíjať porucha myslenia. Obsahy týchto bludov zodpovedajú patologickej nálade, ktorú doprevádzajú.
• Indukované – vznikajú u pôvodne zdravých osôb žijúcich v spoločnej domácnosti alebo tesnom kontakte s osobou trpiacou bludmi. Vyskytuje sa predovšetkým v tesných dyadických vzťahoch u jedincov inak relatívne izolovaných od spoločnosti. Po separácii danej osoby od induktora indukovaný blud spravidla vyhasína.

Podľa stupňa generalizácie

• Solitárne (izolované) – prítomný je len jediný blud, týkajúci sa len jednej oblasti reality.
• Ohraničené – prítomných je viacero bludov, ktoré však majú pomerne presné obsahové vymedzenie a nešíria sa na ďalšie oblasti reality.
• Systematizované – pacient si utvorí systém bludných predstáv, na základe ktorých interpretuje celé fungovanie sveta. Charakteristické sú najmä pre trvalejšie poruchy s bludmi.

Podľa obsahu

• Bludy expanzívne (megalomanické, makromanické). Pacient preceňuje vlastné schopnosti, silu, príťažlivosť či výnimočnosť. Patria sem predovšetkých bludy extrapotenčné (extrémne preceňovanie vlastných síl či schopností), megalomanické (precenenie vlastnej významnosti), originárne (presvedčenie o vlastnom zvláštnom, často vznešenom pôvode), inventórne (pacient je vynálezcom dôležitého objavu), religiózne (presvedčenie o vlastnom božskom pôvode, o poslaní utvoriť nový náboženský systém, "spasiteľské" tendencie), reformátorské (pacient je predurčený vykonať prevratné spoločenské zmeny), kozmické (pacient pochádza z inej planéty, príp. je v kontakte s mimozemskou civilizáciou), erotomanické (presvedčenie o vlastnej neobvyklej sexuálnej príťažlivosti a neodolateľnosti pre opačné pohlavie) a bludy eternity (ahasverizmus; presvedčenie o vlastnej nesmrteľnosti).
• Bludy depresívne (mikromanické). Pacient si udržiava presvedčenia o vlastnej bezvýznamnosti, chorobnosti, o vlastnom ťažkom previnení či odsúdenosti k večnému utrpeniu. Patrí sem blud autoakuzačný (pacient nesie vinu za nešťastia, ktoré postihujú nevinných ľudí, často za celosvetové katastrofy či utrpenia), mikromanický v užšom zmysle slova (extrémne sebapodceňovanie), hypochondrický (pacient trpí ťažkou, často neznámou nevyliečiteľnou a smrteľnou chorobou), insuficienčný (považuje sa za absolútne neschopného), negačný (nihilistický) (pacient v extrémnom prípade popiera existenciu vlastnej osoby, príp. existenciu člena rodiny, niektorého vlastného vnútorného orgánu a pod.), ruinačný (predstava, že pacient skončí "na mizine", strach z absolútnej chudoby), obavný (očakávanie katastrofických udalostí), pseudomegalomanický (pacientov nadmerný výkon, ktorý nedokáže ovládať, spôsobí katastrofu pre okolie – blud enormity; pacient je odsúdený k večnému životu spojeného s utrpením – mikromanický variant bludu eternity, tzv. "bludný Holanďan") a dysmorfofobický (presvedčenie o znetvorení vlastného tela alebo časti tela).
• Bludy paranoidné. Ide o chorobnú vzťahovačnosť. Tieto bludy majú najväčšiu tendenciu združovania do bludných systémov. Patria k nim bludy perzekučné (pacient je prenasledovaný, odpočúvaný), emulačné (chorobná žiarlivosť, často sa objavuje u chronického alkoholizmu), transformačné (presvedčenie o zmene vlastnej osobnosti), bludy vzťahovačnosti (paranoidné v užšom zmysle slova; pripisovanie osobitého významu neutrálnym podnetom s ohľadom na vlastnú osobu), bludy metamorfózy (pacient sa mení na inú bytosť, napr. nejaké zviera) či paranoidný variant erotomanického bludu.

Literatúra

• Höschl, C., et al. (2002). Psychiatrie. Praha, Tigris.
• Svoboda, M., et. al. (2006). Psychopatologie a psychiatrie pro psychology a speciální pedagogy. Praha, Portál.

Iné projekty

Wikicitáty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Blud (psychiatria)