Božstvá starovekého Egypta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Božstvo v hieroglyfoch

R8
[1]
N14
[2]

necer (nṯr – „boh“)

R8 Z1 A40
[1]

necer (nṯr – „boh“)

R8 G7
[1]

necer (nṯr – „boh“)

R8 D21
X1
I12
[1]

neceret (nṯr.t – „bohyňa“)

Horus family-Louvre-E6204.jpg

Abydoská trojica Horus – Usir – Eset na zlatom šperku Osorkona II. (22. dynastia, Louvre)

Božstvá starovekého Egypta boli nadprirodzené bytosti uctievané v starovekom Egypte. Staroegyptský panteón zahŕňal väčší počet bytostí – bohyne, bohov, polobohov a démonov. Starší bádatelia v raných obdobiach egyptológie, medzi nimi napr. E. A. Wallis Budge usudzovali podľa vývoja náboženských predstáv hlavne z Novej ríše, že staroegyptské náboženstvo bolo vo svojej podstate monoteistické. Iní, ako napr. W. M. Flinders Petrie, ho zase pokladali za polyteistické. Erik Hornung odporúča termín henoteizmus, tj. bohoslužba jednému bohu ale nie jedinému, ktorý asi najlepšie vystihuje pôsob akým starí Egypťania chápali svoje božstvá a narábali s nimi.[3]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

staroeg. nṯr (necer) v hieroglyfoch
R8
staroeg. b3.w (bau) v hieroglyfoch
G30
staroeg. sḫm (sechem) v hieroglyfoch
S42

Starí Egypťania používali na označenie bližšie nešpecifikovaného božstva, príp. transcendentálnej bytosti najčastejšie tri slová:[4]

Konkrétne mená božstiev, pod ktorými boli všeobecne známe, mali rôzne významy a rôzne sa tvorili. Okrem všeobecne známeho mena mal každý boh aj svoje vlastné meno, ktoré však okrem samotného boha nikto nepoznal. Známe mená vznikali a odvodzovali sa:

  • podľa miesta pôvodu alebo domáceho kultu, napr. Nechbet – „Tá z Nechebu“;
  • podľa ich základnej vlastnosti, napr. Sachmet – „Mocná“;
  • podľa špecializácie alebo úlohy, napr. Re – Slnko.

K menu sa pripájali prívlastky alebo tituly, ktoré sa snažili vystihnúť určitý aspekt božstva v danom kontexte, napr. „Ten s mnohými menami“ v prípade Usira.[5]

Necer[upraviť | upraviť zdroj]

Pre pojem „boh“ mala staroegyptčina slovo necer (staroeg. nṯr), pre pojem „bohyňa“ neceret (staroeg. nṯr.t). Hieroglyf mal tvar stožiaru, ktorý bol zabalený do látky a jeho horný koniec voľne vial. Motív je spätý so vstupnou bránou (pylónom) do chrámu, ktorú dekorovali stožiare s vlajúcou látkou na jeho vrchole. Je možné, že takéto stožiare s vlajkami, ktoré bolo možné vidieť zďaleka, znamenal čisté, resp. posvätné miesto.[6][7][1]

Slovo je doložené v prvom rade z vlastných mien starých Egypťanov z raného obdobia, tj. okolo roku 3000 pred Kr., neskôr aj z literárnych textov.[8]

Pojem označoval široký rozsah druhov bytostí, od hlavných bohov, cez bôžikov až po démonov, potom kráľa a niekedy aj zosnulého. Slovo pravdepodobne znamenalo bytosť s určitou nadprirodzenou silou.[6] Pojem mal alternatívne znaky, ktoré sa používali ako determinatívy: sokol (Hor) pre boha, kobra (Vadžet) pre bohyňu, alebo zjednodušené ikonografické zobrazenie konkrétneho božstva, ktoré bolo v obľube hlavne v období Ramessovcov (19. a 20. dynastia) a skracovalo písanie božských mien. Tu sú niektoré z Gardinerového súboru hieroglyfov:[2]

C1
C2
C3
C4
C5
C6
C7
C8
C9
C10
C11
C12
C17
C18
C19
C20
Re Thovt Chnum Anup Sutech Min Hathor Maat Heh Amon Moncu Tatenen Ptah
E18
E19
G5
G7A
G7AA
G9
G10
G13
G15
I4
I12
L7
N6
O10
G26
G26A
Vepuauet Hor Nemtej Raharachtej Sokar Sopdu Mut Sobek Vadžet Selket Re Hathor Thovt

Erik Hornung vidí v troch všeobecných ideogramoch paralelu s vývojom náboženského myslenia starovekých kultúr, ktorý prechádzal od jednoduchého fetišizmu, cez uctievanie zvierat (zoolatriu) až po uctievanie antropomorfných božstiev. To korešponduje so spomínanými znakmi, ktoré sa objavovali v niektorých menách ako determinatívy. Zabalený stožiar v látke má pravdepodobne pôvod v kultovom predmete z egyptského dávnoveku, sokol na bidle odráža obdobie kultov zvierat a sediaci boh štádium kultov bohov s ľudskou podobou. Prvé dva hieroglyfy sa nachádzali v znakovom súbore už od jeho vzniku, tretí od začiatku Starej ríše (ako determinatív od jej konca).[9]

V ptolemaiovskom období sa používala hviezda. Zo staroegyptského slova pochádza aj meno kresťanského boha v koptčine núte (kopt. νουτε), ktorého ekvivalent v starej gréčtine je teos (starogr. θεός).[5]

Častý výskyt slova necer hlavne v staroegyptskej mravoučnej literatúre viedlo niektorých starších egyptológov k hypotéze, že náboženstvo Egypťanov bolo vo svojej podstate monoteistické[10] (texty spomínali väčšinou len „boha“, aj keď miestami s jasnou solárnou charakteristikou). V súčasnosti je táto hypotéza prekonaná a bádatelia sa prikláňajú k názoru, že slovo necer sa používalo v zmysle „akýkoľvek boh, ktorého si praješ“.[11]

Bau[upraviť | upraviť zdroj]

Konvenčný preklad slova bau (staroeg. b3.w) je „duchovia“ alebo „duše“ (napr. z Buta alebo z Hierakonpolis).[12] Hieroglyf pre slovo ba (staroeg. b3) mal podobu bociana jaribu (Ephippiorhynchus senegalensis).

Jeho interpretácia je ešte nejasnejšia ako preklad.[13] Podľa Kurta Setheho môže označovať dávnych zosnulých lokálnych vládcov, prip. náčelníkov; podľa Hermana Keesa staré lokálne a dnes neznáme skupiny božstiev. Erik Hornung ich podľa kontextu výskytu v Textoch pyramíd a Textoch rakiev považuje za „‚božské bytosti‘, ktoré sú prípadne identické s ‚bohmi‘.“[14] Presnejší preklad tohto pojmu je dnes pravdepodobne nemožný, pretože akýkoľvek prekladateľský pokus súčasnými modernými jazykmi nepokrýva všetky príklady jeho výskytu a použitia, ktoré sú známe. Napriek tomu je dnes zrejmé, že bau vždy vyjadrovali „aktívnu, viditeľnú stránku božskej bytosti, boli nositeľom a pravdepodobne aj dôvodom jej činov.“[13]

Podľa zachovaných vlastných mien z ranodynastického obdobia a Starej ríše egyptológovia usudzujú, že bau boli emanáciami (manifestáciami) božstiev ako Ptaha, Chnuma, Sokara, Hathor alebo Sachmet. Postupom času sa význam slova posúval. Pôvodne označoval božské entity s pomerne pozitívnym vplyvom, v neskorších obdobiach nadobúdal stále viac negatívnu charakteristiku, až v neskorom období znamenal „boží hnev“ a počas kresťanstva v koptčine „násilný čin“ alebo „zločin“.[14]

Sechem[upraviť | upraviť zdroj]

Staroegyptské slovo sechem (staroeg. sḫm) je možné v tomto kontexte preložiť ako „mocnosť“ alebo „sila“. Tiež je doložené z textov raných staroegyptských dejín. Pravdepodobne pôvodne označovalo emanáciu božstva, podobne ako slovo bau, príp. „neosobnú moc“, ktorá mohla byť priradená akémukoľvek konkrétnemu božstvu. Jej symbolom bolo žezlo (sechem) ako znak autority a súčasne ako hieroglyfický fonogram rovnakého znenia. Neskôr počas Novej ríše sa význam posunul a slovo predstavovalo „obraz boha“.[15]

Zobrazovanie a podoby[upraviť | upraviť zdroj]

Symbol anch (život), stojaci na symbole džed (stabilita), drží v rukách slnečný kotúč. Po stranách sedia bohyne Eset, Nebthet a paviani boha Thovta. (Aniho papyrus, 19. dynastia)

Spôsob, akým Egypťania zobrazovali jednotlivé božstvá, nemal za cieľ zobraziť podobu samotnej transcendentálnej bytosti, ktorá bola už zo svojej podstaty nevystihnuteľná, ale symbolicky priblížiť človeku jednu alebo viaceré jej charakteristické funkcie a vlastnosti.[16] Symbolické zobrazenia mohli nadobúdať nasledujúce formy:

  • ako predmet, napr. stĺp džed – symbol boha Usira;
  • ako nebeské teleso, napr. slnečný kotúč boha Atona;
  • ako rastlina, napr. kvet lotosu – symbol boha Nefertema;
  • ako zviera, napr. levica – forma bohyne Sachmet;
  • ako človek – napr. boh Atum.
  • ako kombinácia viacerých foriem, napr. mužská postava s hlavou sokola – forma boha Hora.

Niektoré zobrazenia obyčajne niesli nad hlavou upresňujúcu značku, hieroglyf alebo emblém, napr. bohyňa Maat niesla pštrosie pero, jej symbol (ideogram).[16][17]

Pozadie a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zobrazenia pochádzajú z preddynastického a ranodynastického obdobia, vrátane symbolov bohyne Neit, rôznych postáv kultu plodnosti alebo niekoľko podôb samice supa – symbolu bohyne Nechbet a kobry – symbolu bohyne Vadžet.

Viaceré druhy živočíchov, ktoré mali domov v severnej Afrike, ovplyvňovali rôzne stránky života starovekého Egypťana. Ľudia napr. považovali za dôležitú prítomnosť a správanie sa rôznych zvierat pri určitých príležitostiach, príp. si všímali ich blízky výskyt. Prítomnosť alebo absencia určitého zvieraťa bola faktorom, ktorý spolu s jeho správaním sa a počtom mohli mať pre Egypťana význam života alebo smrti v danej situácii. Podobne mohli napr. nadobúdať význam bohatstva a chudoby v individuálnom prípade, príp. mohli znamenať mier alebo vojnu pre celú spoločnosť.

V egyptskom náboženstve sa vyskytovalo množstvo rôznych symbolov, ktoré súviseli so známymi zvieratami. Tie stále vytvárali témy v staroegyptskom náboženskom systéme. Napr. domestikácia dobytka v Egypte, ktorá prebehla okolo roku 8000 pred Kr., sa odrazila v niekoľkých bohyniach symbolizovaných kravou, ako napr. Hathor alebo Bat. Z obdobia okolo roku 5500 pred Kr. pochádzajú kamennými blokmi prekryté podzemné komory a ďalšie priestory v lokalite Nabta Plaja, ktoré slúžili na uloženie rituálne obetovaného dobytka. Rovnako aj divé zvieratá inšpirovali veľké množstvo náboženských symbolov, napr. levia bohyňa vojny Sachmet.

V hrobke z obdobia gerzeanu (Nagáda II, 4000 pred Kr.) sa našli podzemné priestory s pohrebom, ktorý obsahoval výbavu s amuletmi. Dnes sa tento nález považuje za predchodcu neskoršieho pohrebného kultu boha Usira, ktorý sa objavil počas 5. dynastie.

Faraón bol po smrti zbožštený a dostal titul necer nefer (staroeg. nṯr nfr – „dobrý boh“). Titul hemnecer bol vyhradený kňazovi (staroeg. ḥm-nṯr – „služobník boha“) a kňažke hemetnecer (staroeg. ḥm.t-nṯr – „služobníčka boha“).[18] Dôležitosť niektorých božstiev počas dlhého časového obdobia starovekej egyptskej kultúry stúpala a klesala, často kvôli špecifickej náboženskej oddanosti kráľa. Kult iných bohov a bohýň bol zase viac-menej nepretržitý a stály.

Skupiny božstiev a ďalších bytostí[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď si Egypťania boli vedomí určitej hierarchie medzi bohmi, rozmanitosť božských charakterov bola natoľko pestrá, že ich nepotrebovali radiť do zložitejších hierarchických skupín a systémov. Preto ich dnes môžeme členiť len podľa súčasných kritérií, ktoré sú nám zjavné, na:[19]

  • abstraktné božstvá, napr. Amon alebo Ptah;
  • prírodné božstvá, napr. Re alebo Sopdet;
  • miestne božstvá, napr. Chontamentej alebo Andžtej;
  • národné božstvá, napr. Eset alebo Hor;
  • božstvá smrti a vzkriesenia, napr. Usir alebo Anup;
  • domáce a osobné božstvá, napr. ochrancovia povolaní alebo mŕtvi panovníci;
  • cudzie (importované) božstvá, napr. Kádeš alebo Rešep.

Delenie podľa počtu[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičné zobrazenie heliopoliskej eneády: Nut ako nebeský klenba, Geb ako zem pod klenbou, Šu ako vzduch medzi nebom a zemou. Z oboch strán stojí Heh ako personifikácia nekonečna. (Papyrus Greenfield – Kniha mŕtvych, okolo roku 950 pred Kr.)
Osmica boha Heha, emanácie boha Šua, podporuje nohy bohyne Nut v podobe veľkej nebeskej kravy. (Mýty o Reovi)

Súčasťou staroegyptského náboženstva bolo niekoľko filozofických a kozmogonických systémov (teologických špekulácií o vzniku sveta), v ktorých sa zoskupovali božstvá podľa určitého systému vyplývajúceho z daného konceptu. Jestvovali dva druhy božstiev, ktoré takéto skupiny vytvárali:[20]

  • božstvá viac-menej samostatné, ktoré predstavovali určité samostatné archetypy a tvorili skupiny podľa daného symbolického základu (napr. hermopoliská Ogdoáda);
  • božstvá, ktorých mená a identity neboli tak dôležité a existovali generalizované len v skupinách (napr. sedem kráv bohyne Hathor).

Dyády tvorili jednoduchú dvojicu doplňujúcich sa protikladov podľa partnerskej štruktúry manžel + manželka – božský pár, napr. Amon – Amaunet, alebo inú dvojicu božstiev, spojenú ideologicky, napr. bohovia Hor a Sutech. Triády niekedy tvorili rodinnú štruktúru otec + matka + syn (napr. Ptah, Sachmet a Nefertem). Väčšie skupiny odrážali zložitejšiu a abstraktnejšiu štruktúru konceptu ktorí predstavovali (napr. heliopoliské Devätoro). Egyptológia pozná viac prípadov, pri ktorých sa združovali božské reprezentácie do určitých skupín, podľa príhodného kľúča. V takýchto skupinách mohli byť jednotlivo zastúpené bytosti, alebo mohli byť zdvojené, alebo inak znásobené do logických celkov.[20][pozn 1] Tu sú príklady takýchto skupín:

Božstvá nomov[upraviť | upraviť zdroj]

Faraón Menkaure spolu s bohyňou Eset po pravici a personifikovaným 5. hornoegyptským krajom mesta Hutšešeset (4. dynastia)
Personifikované kraje prinášajú dary (KV11, 20. dynastia)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Nom (Egypt)

Egypt bol tradične administratívne delený na 22 hornoegyptských a 20 dolnoegyptských krajov (nomov, staroeg. sp3.wt). Každému kraju patril symbol, ktorý obyčajne súvisel s hlavným božstvom oblasti. Na niektorých zobrazeniach sa kraje personifikovali do podôb ženských alebo androgynných postáv, nesúcich na hlave príslušný symbol.[21]

Na území každého kraja starovekého Egypta sa nachádzalo kultové miesto alebo centrum určitého božstva, príp. božstiev. Niektoré božstvá pochádzali ešte z predhistorického obdobia (napr. v Mennoferi vždy sídlil kult boha Ptaha), niektoré prešli transformáciou (napr. boh neba a ranného slnka Harachtej prešiel do kombinovanej formy slnečného božstva Re-Harachteja), prípadne splynuli časom so známejšími božstvami (napr. v Abdžu Chontamentej splynul s Usireho kultom).

Božstvá svetových strán[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha svetových strán starých Egypťanov korešpondovala so stálymi astronomickými pozorovaniami cirkumpolárnych súhvezdí, zjednodušene sa však ľudia orientovali podľa toku rieky Níl. V ich predstavách mala každá svetová strana svoje božstvo:[22]

  • juh: Hor z Behdetu alebo Dedun;
  • sever: Sutech z Nubtu alebo Sopdu;
  • západ: Ha, Hor, Sobek alebo Imentet (personifikácia západu);
  • východ: Sopdu, Dunanuej, Sutech alebo Iabet (personifikácia východu).

Božstvá a bytosti súdu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Posmrtný súd (Egypt)

Tribunál božstiev a polobožstiev posmrtného súdu sa spomína už v Textoch pyramíd, Textoch rakví a hlavne v Knihe mŕtvych, v 125. kapitole, kde mŕtvy oslovuje všetky prítomné božstvá pri svojej tzv. negatívnej obhajobe.[23] Motív tribunálu, ktorý zasadá nad dušou zosnulého je však pravdepodobne ešte starší.[24] Od 4. dynastie sa objavuje myšlienka zodpovednosti každého človeka za svoje činy a najneskôr v 5. dynastie koncept posmrtného súdu, ktorý sa do konca druhého prechodného obdobia vykryštalizoval do ustálenej podoby.

Dnes je známa hlavne verzia náboženskej predstavy z Novej ríše a z neskorších období. V nej inštitúcia súdu po smrti jednotlivca bola nevyhnutným miestom, cez ktoré musel každý prejsť cestou na druhý svet a rozhodovala o jeho ospravedlnení alebo zatratení.[25] Na súde sa vážilo srdce nebohého so symbolom bohyne Maat. Predsedal mu obyčajne boh Usir (v tejto funkcii sa sporadicky objavovali aj bohovia Re alebo Amon), váhy obsluhoval Anup a Thovt zapisoval výsledok.[26] Súdu sa zúčastňovalo aj nasledujúcich 42 bytostí (bohov alebo polobohov). Ich mená sú zoradené tak, ako ich pri svojej obhajobe postupne spomínala duša mŕtveho:[27]

Váženie srdca pri posmrtnom súde (Aniho papyrus, 19. dynastia)
Časť 125. kapitoly a vyobrazenými bytosťami posmrtného súdu – Usir na tróne ako vládca podsvetia, Maat, vážiaci Anup, zapisujúci Thovt a 42 prísediacich (Aniho papyrus, 19. dynastia)
Finálna scéna – Ani pred bohom Sokarom-Usirom (Aniho papyrus, 19. dynastia)
  1. Zoširoka kráčajúcu z Iunu – neprávosť,
  2. Objímajúci plameň z Cherahy – lúpež,
  3. Ty so zobákom z Chemenu – chamtivosť,
  4. Hltač tieňov z hlbiny – krádež,
  5. Ty so strašnou tvárou z Rasetau – vražda,
  6. Rutej z neba – poškodzovanie potravín,
  7. Ty s očami ako nôž zo Sachemu – nečestnosť,
  8. Planúci, ktorý prichádza obrátene – kradnutie božieho majetku,
  9. Lámač kostí z Henennesutu – klamanie,
  10. Posilujúci plameň z Mennoferu – branie potravín,
  11. Ty z hlbiny zo Západu – nevrlosť,
  12. Bielozubý z Kraja jazera – hrešenie,
  13. Požierač krvi z Miesta porážky – zabitie božieho dobytka,
  14. Požierač vnútorností zo súdu Devätora – zarábanie na zrne,
  15. Pán pravdy z Miesta Oboch právd – kradnutie chleba,
  16. Blúdiaci z Per-Bastet – vyzvedačstvo,
  17. Blednúci z Iunu – táranie,
  18. Zlá zmija z Andžtejovho kraja – sporenie sa o cudzí majetok,
  19. Had Vementej z Miesta porážky – cudzoložstvo,
  20. Pozorujúci privádzaného z Minovho chrámu – oplzlosť,
  21. Najväčší z veľkých z Iamu – šírenie strachu,
  22. Rozvracač z Chasutu – porušovanie zákonov,
  23. Ty s mocným hlasom z Posvätného miesta – prchkosť,
  24. Dieťa z Kraja mocného žezla – ignorovanie pravdy,
  25. Zvestujúci z Vensu – výtržníctvo,
  26. Bastej z Tajného miesta – podvod,
  27. Hľadiaci za seba z uzatvoreného podzemia – súlož s druhom,
  28. Horúca noha z prítmia – nedbanlivosť,
  29. Tmavý z temnota – hádanie sa,
  30. Ty čo mu prinášaš obetu zo Saju – násilnosť,
  31. Ty s mnohými tvárami z Nedžefetu – netrpezlivosť,
  32. Obviňujúci z Večenetu – poškodzovanie božského obrazu,
  33. Pán dvoch rohov z Saut – mnohovravnosť,
  34. Nefertem z Mennoferu – hľadenie na zlo,
  35. Ty čo nič nezanechávaš z Andžetu – sprisahanie proti kráľovi,
  36. Ty čo konáš svojvoľne z Čebu – zbytočné brodenie sa vodou,
  37. Ihej z pravodstva – príliš hlasné rozprávanie,
  38. Veliteľ ľudstva zo svojej svätyne – zlorečenie bohu,
  39. Prepožičiavač dobra zo svojho chrámu – namyslenosť,
  40. Nehebkau zo svojho mesta – povyšovanie sa,
  41. Vzpriamený had zo svojho svätostánku – nečestne získané bohatstvo,
  42. Had ktorý prináša a dáva z ríše mŕtvych – rúhanie.

Božstvá a bytosti hodín dňa a noci[upraviť | upraviť zdroj]

V staroegyptskom náboženstve každá hodina bola zosobnená božskou bytosťou, ktorá mala spojitosť so slnečným bohom Reom. Niekedy bola zobrazovaná spolu s Reovou bárkou mandet, na ktorej sa každý deň boh Slnka plavil. Každá hodina dňa a noci predstavovala aj fyzické miesto na oblohe, kde sa bárka s Reom práve nachádza. Božstvá hodín boli buď niektorí bohovia a bohyne staroegyptského panteónu, napr. Maat, alebo Reovi služobníci (polobožstvá), napr. Pani noci. Božstvá hodín sú spomínané zriedka, obyčajne v textoch z Novej ríše, v Knihe brán a Amduat.[28]

Deň[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maat
  2. Hu
  3. Sia
  4. Asbet
  5. Igaret
  6. Sutech
  7. Hor
  8. Chons
  9. Eset
  10. Heka
  11. Boh ktorý má ťažné lano slnečnej bárky
  12. Boh ktorý ochraňuje za súmraku

Noc[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Štiepač hláv Reovych nepriateľov
  2. Múdry, strážca jej pána
  3. Krájač duší
  4. Veľký silou
  5. Tá na svojom člne
  6. Zdatný vodca
  7. Zaháňač hada Apopa
  8. Pani noci
  9. Zbožňovateľ
  10. Stínač rebelov
  11. Hviezda, zaháňač rebelov
  12. Pozorovateľ Reovej krásy

Bytosti brán[upraviť | upraviť zdroj]

V staroegyptskej predstave podsvetia bolo miesto pre množstvo brán, portálov a pylónov, ktorými prechádzal každú noc boh Re na svojej pravidelnej plavbe, alebo zosnulý kráľ ako člen Reovho sprievodu či ako sám Re, príp. obyčajný nebožtík na svojej ceste k miestu svojho ostatného odpočinku. V množstve zachovaných textov tieto body podsvetnej topografie strážili polobožstvá, ktoré pustili len toho, kto poznal ich tajné mená a tým mal nad nimi moc. Napr. v texte Knihy brán bola každá brána pomenovaná ako bohyňa, strážil ju ohnivý duch-had a vlastná strážna entita (poloboh/démon). V Knihe mŕtvych sa spomína sedem brán, ktoré vedú k bohovi Usirovi, každá s menami strážcu, ochrancu a hlásnika. Iné texty uvádzajú napr. dvadsaťjeden „tajných portálov do Usirovho sídla v trstinovom poli“.[29]

Z textov je známych množstvo ďalších podobných bytostí, obyčajne zobrazovaných s ľudským telom, zvieracou hlavou a nožom v ruke, s menom alebo prívlastkom. Mená brán mohli mať buď desivý nádych (napr. štrnásta brána: „Pani hnevu, tancujúca v krvi“) alebo indiferentný charakter (napr. tretia brána: „Pani oltáru“). Mená ochranných bytostí mali obyčajne odpudzujúce mená (napr. strážca piatej brány: „Ten, ktorý žije z červov“). Niektoré mená bytostí sa v textoch neuvádzajú.[29]

„Ten, ktorý má odpornú tvár,“ a „Ten, ktorý moc rozpráva,“ je meno strážcu štvrtej brány. „Chrabrý“ je meno toho, kto ju chráni. „Ten, s veľkou tvárou, ktorý odráža dychtivého,“ je meno toho, ktorý v nej hlási.

„Ten, ktorý žije z červov,“ je meno strážcu z piatej brány. „Ohnivý“ je meno toho, ktorý ju chráni. „Ten, s tvárou nosorožca,“ ktorý je odhodlaný, je meno toho, ktorý v nej hlási.

„Ten, ktorý sa zmocňuje chleba,“ a „Ten, ktorý kričí,“ je meno strážcu šiestej brány. „Zbavujúci tváre“ je meno toho, ktorý ju chráni. „Ten s ostým pohľadom“ je meno toho, ktorý v nej hlási.

– úryvok z Kapitoly 144 Knihy mŕtvych[30]

Bytosti jaskýň podsvetia[upraviť | upraviť zdroj]

V oblastiach podsvetia sa podľa predstáv starých Egypťanov nachádzali jaskyne, ktoré obývali bytosti. Tie sa podieľali na trestaní hriešnikov, ako o tom píše zachovaný text Zaklínadlo dvanástich jaskýň (Pyrus Cairo 24742 a južná komora Osireionu v Abdžu). Časť textu sa nachádza aj v Knihe mŕtvych (8.–12. jaskyňa). Podľa týchto predstáv boli jaskyne miestom trestu a zničenia Reovych nepriateľov.[31]

Prvých sedem jaskýň obývali skupiny bytostí, tri bytosti v každej skupine mali ľudskú podobu a tri podobu múmií, dve z nich boli mužského pohlavia a jedna ženského. Jaskyne od ôsmej po dvanástu obýval rôzny počet bytostí. Okrem mien bytostí text obsahoval predpísanú obeť prinášanú živými, príp. prospech, ktorý zosnulému mohla bytosť priniesť.[31]

Bohovia ôsmej jaskyne, „Chrániaci duše, súdiaci a odlišujúci pravdu od lži“.

Bohovia deviatej jaskyne v podsvetí, „Tajomného výzoru, zbavujúci dychu“.

Bohovia desiatej jaskyne v podsvetí, „Kričiaci s nedotknutým tajomstvom“.

Bohovia jedenástej jaskyne, „Skrývajúci Unaveného, ukrývajúceho tajomstvo“.

Bohovia dvanástej jaskyne v podsvetí, „Spájajúci bohov [s ich] presvedčivými podobami“.

– úryvok z Kapitoly 168 Knihy mŕtvych:[32]

Polobožstvá a démoni[upraviť | upraviť zdroj]

V staroegyptských predstavách vystupovali bytosti, ktoré plnili menšie úlohy v zložitejších náboženských konceptoch. V staroegyptčine nemali špeciálne pomenovanie, v egyptologickej literatúre sú často označované ako polobožstvá, menšie božstvá alebo démoni (ako daimón v antickom zmysle). Obyčajne boli podriadené vyššiemu božstvu (napr. bohyni Sachmet) a plnili ním určené úlohy, viazané na konkrétne miesto, činnosť alebo správanie. Tieto bytosti mali schopnosť konať agresívne a nepriateľsky, ak si to vyžadovala situácia a plnenie úlohy. Obyčajne boli zobrazované s ľudskými telami a hlavami zvierat, niekedy však boli vykreslené aj úplne zoomorfne. Polobožstvá bolo možné nájsť nie len v podsvetí ale aj v bežnom svete, rovnako aj medzi nimi sa vyskytovali zhovievavé aj nepriateľské bytosti.[33]

Staroegyptské polobožstvá sa dajú rozdeliť na niekoľko skupín:[33]

  • desivé bytosti, nástroje trestu pre hriešnikov;
  • zhovievavé bytosti, ktoré nemali nepriateľský postoj k zosnulému;
  • strážne bytosti, ktoré strážili určité objekty, napr. brány;
  • bytosti ochraňujúce kráľa alebo zosnulého cestou cez podsvetie.

Podľa zachovaných textov existovala možnosť, keď sa polobožstvo vymanilo z moci nadriadenej bytosti, osamostatnilo sa a postúpilo medzi samostatných „veľkých“ bohov. To znamená, že rozdiel medzi polobožstvom a božstvom nebol v ich odlišnej podstate ale v odlišnom stupni, na ktorom sa v božskej hierarchii nachádzali. To potvrdzuje aj spoločný staroeg. názov nṯr.[33]

Synkretizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pre staroegyptský panteón bolo príznačné spájanie božstiev do nových božských bytostí bez ohľadu na ich pôvodnú príslušnosť k už daným príbuzenským, genealogickým alebo konceptuálnym zväzkom. Základným predpokladom splynutia bola určitá podobnosť funkcie alebo formy pôvodných božstiev. Toto spojenie bolo vyjadrené najčastejšie v mene novej synkretickej bytosti, napr. Re + Atum → Reatum (od 4. dynastie), Ptah + Sokar → Prahsokar (od 6. dynastie), Moncu + Re → Monture a Amon + Re → Amenre (od 11. dynastie).[34]

Dôvody k vzniku nového božstva takýmto spôsobom boli rôzne:[34]

  • politický, presadzovali sa božstvá spojené s kráľovským úradom, akými boli napr. bohovia Re, Hor alebo neskôr Amon;
  • spoločenský, zapríčinený vzrastom popularity určitého kultu;
  • praktický, keď sa spájal chudobnejší kult s bohatším;
  • teologický, božstvá splynuli v súlade s teologickým konceptom alebo špekuláciou.

V rôznych teologických konceptoch jednotlivé božstvá mohli byť chápané ako prejavy iných božstiev, príp. ako súčasť univerzálnej božskej podstaty. V Neskorom období tento trend dosiahol vrchol a vznikali bytosti, ktoré by skôr vzniknúť nemohli, napr. spojenie boha a bohyne do jednej bytosti.[34]

Zvieratá božstiev[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoolatria

Niektoré božstvá mali zodpovedajúcu zvieraciu podobu, ktorá bola súčasťou ich ikonografie. Tu je zoznam častých alebo známych väzieb zvierat a božstiev:[35][36][37]

Zvieratá božstiev (ibis Thovta, sokol Hora a šakal Vepuaueta) na štandardách (chrám v Kóm Ombo, ptolemaiovské obdobie)
  • baran: Amon, Banebdžedet, Herišef, Chnum, Re, Sobek, Šesemu;
  • býk: Bata, Moncu (Buchis), Ptah (Apis), Re (Meruer);
  • had: Apop, Atum, Kematef, Kuk – Kauket, Mehen, Meretseger, Nehebkau, Venut;
  • hus: Geb;
  • ibis: Thovt;
  • kobra: Amaunet, Meretseger, Nechbet, Renenutet, Vadžet, Verethekau;
  • krava: Bat, Hathor, Mehetueret, Neit, Nut, Sopdet, Šentait;
  • krokodíl: Chentechtej, Sobek, Sutech;
  • lev: Arensufis, Atum, Dedun, Mahes, Nefertem, Šesemu, Šu;
  • levica: Bastet, Mehit, Pachet, Sachmet, Šesemtet, Tefnut, Venut;
  • mačka: Bastet, Mafdet;
  • pavián: Bebon, Hedžuer, Thovt;
  • ryba: Hatmehit;
  • skarabeus: Atum, Cheprer;
  • sokol: Aš, Aton, Harachtej, Hemen, Hor, Hurun, Chentechetej, Chonsu, Jah, Kebehsenuf, Nemtej, Re, Sokar, Sopdu,
  • sup (samica): Nechbet;
  • šakal/pes: Anup, Duamutef, Vepuauet;
  • volavka: Benu;
  • zajac (samica): Venut.

Zoznam hlavných božstiev starovekého Egypta[upraviť | upraviť zdroj]

Mená božstiev sa v priebehu dejín egyptológie písali a píšu rôzne, podľa tej-ktorej egyptologickej školy. Na Slovensku sa tradične používajú tvary, ktoré využíva aj Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tento zoznam je zostavený podľa (Verner, Bareš a Vachala 2007) a (Janák 2005), ktoré sú v súčasnosti základné encyklopedické publikácie zaoberajúce sa pojmami starovekého Egypta a tématikou staroegyptského náboženstva.[pozn 2]

A[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Amon
Boh Atum
Boh Anup
Ad
„Besnivec“, nepriateľské božstvo, ktoré ohrozovalo Reovu bárku pri plavbe oblohou; pravdepodobne s podobou zúrivého krokodíla;
Aker
personifikácia podsvetia, neskôr jeho strážca a ochranca mŕtvych, s podobou dvojitej sfingy alebo dvoch levov, sediacich od seba, symbol horizontu;
Amaunet
ženský protipól boha Amona (jeho manželka) v kozmogonickom koncepte hermopoliskej Ogdoády, doložená v podobe kobry alebo ženy s hlavou kobry;
Amon (Ammon)
„Skrytý“, jedno z najvýznamnejších staroegyptských božstiev, boh všetkého skrytého a nezjaveného, ako súčasť hermopoliského Osmora boh plodnosti a vzduchu, miestne božstvo Vesetu (Téby, H04), neskôr počas Novej ríše štátne božstvo, jedno z najvýznamnejších vo svojom období; v podobe človeka s korunou s dvoma dlhými perami, korbáčom a žezlom;
Amset
jeden zo štyroch Horovych synov s ľudskou hlavou, ktorý chránil pečeň mumifikovaného, uloženú v kanope;
Anat
pôvodne semitské božstvo, bohyňa vojny a plodnosti, neskôr ochrankyňa bojujúceho panovníka, liečiteľka zaháňajúca démonov, dcéra boha Rea, manželka boha Sutecha; niekedy stotožňovaná s bohyňou Astarte, spájaná s ďalšími semitskými bohmi Baalom a Rešepom, a s bohom Minom; zobrazovaná ako ozbrojená žena s vysokou korunou lemovanou perami; kultové centrá mala v Piramesse (Averis, D14) a Džanete (Tanis, D19);
Andžtej
starý lokálny boh mesta Džedu (Busiris, D09), možno líbyjský pôvod, už v 5. dynastii splynul z bohom Usirom;
Anuket (Anukis)
bohyňa južnej časti Egypta a nílskych kataraktov, ochrankyňa rieky, jej vôd a záplav, Reova dcéra, božská matka panovníka; stotožňovaná niekedy s Hathor; súčasť elefantínskej trojice; mala podobu ženy so zväzkom rákosia na hlave a papyrusovým stvolom, alebo bola uctievaná ako gazela; jej kultové centrum bolo na ostrove Abu (Elefantine, H01), v oblasti okolo mesta Suenet (Syene, H01) a na ostrove Sacet (Setis, H01);
Anup (Anubis)
celonárodný boh pohrebísk, mumifikácie, smrti a vzkriesenia, ochranca mŕtvych; manžel bohyne Input (ženský aspekt v rámci teologickej duality); bol stotožňovaný so Sokarom, splynul s Vauauetom, Chentiimentiuom a Imiutom; bol zobrazovaný ako čierny šakal (príp. pes) alebo muž s hlavou šakala; kultové centrá mal po celej krajine, najvýznamnejšie boli v meste Ineput (Kynopolis, H17), Mennoferi (Memfis, D01), Iunu (Heliopolis, D13), západnom Vesete (Téby, H04) a Abdžu (Abydos, H08);
Apis (Hapi)
posvätný býk, vtelenie boha Ptaha, pôvodne možno samostatné býčie božstvo plodnosti a sily; spojovaný s plodnosťou, mocou, silou, obnovou a vzkriesením; po smrti splýval s Usirom ako Usir-Hapi (Osirapis), neskôr Serapis; s kultovým miestom v Mennoferi (Memfis, D01); zobrazovaný bol ako čierny kráčajúci býk so slnečným alebo mesačným kotúčom medzi rohmi a ureom;
Apop (Apofis)
nepriateľský boh, predstaviteľ a vykonávateľ chaosu ako protikladu poriadku maat, ohrozoval Reovu bárku pri plavbe oblohou; v Neskorom období bol stotožnený s bohom Sutechom; mal tvar obrovského hada skrúteného v niekoľkých slučkách; nemal svoj kultu, aj keď bol často nepriamo negatívne spomínaný v rituáloch iných božských kultov;
Arensnufis
pôvodne merojský boh, núbijská forma boha Šua alebo Inhereta; bol zobrazovaný ako lev alebo ako muž s perovou korunou; jeho kultové miesto v Egypte bolo len v Abu (File, H01);
starý boh západnej púšte a jej oáz; skoro splynul s bohom Sutechom; mal podobu muža so sokolou alebo ľudskou hlavou; je známa jeho väzba s mestom Nubt (Ombos, H05);
Astarte
pôvodne semitské božstvo, bohyňa lásky, plodnosti a vojny, liečiteľka a pani koní a vojnových vozov, patrónka mennoferského prístavu, manželka boha Ptaha, dcéra boha Rea; stotožňovaná s bohyňami Anat a Hathor; spájaná s bohmi Horom, Sutechom a Rešepom; zobrazovaná ako žena s vysokou korunou lemovanou dlhými perami, niekedy v zbroji alebo nahá, jazdiaca na koňovi; hlavné kultové centrum mala v Mennoferi (Memfis, D01);
Aton
manifestácia boha slnka, neskôr samostatné božstvo, nakoniec jediný štátny boh v období panovania faraóna Achnatona; mal podobu slnečného kotúča s ureom a lúčmi prinášajúcimi život (podávaný symbol anch), v skorších štádiách kultu bol zobrazovaný aj ako muž s hlavou sokola, podobne ako Ra alebo Harachtej; jeho hlavné kultové centrum bolo v Achetatone (H14);
Atum
jedno z najdôležitejších staroegyptských božstiev, starý boh, stvoriteľ všetkého, otec bohov a ľudí, panovníkov predok alebo otec; prvotný boh heliopoliského Devätora; manžel bohýň Nebethetepet alebo Iusaas (v rámci teologických dualít); bol spájaný s bohom Reom ako jeho večerná forma, a tvoril s ním božstvo Re-Atum, stotožňovaný bol aj s inými slnečnými bohmi, napr. Cheprerom, Harachtejom, alebo Amonom); zobrazovaný ako muž s božskými atribútmi, dvojitou korunou, prípadne nadobúdal aj rôznych zvieracích podôb (skarab, lev, opica alebo had); pôvodné kultové centrum mal v Iunu (Heliopolis, D13), ďalšie napr. v Periteme (Pitom, D08) alebo Hennenisute (Herakleopolis, H20);

B[upraviť | upraviť zdroj]

Baach → Buchis
Babi → Bebon
Banebdžedet
„Ba, pán Džedetu“, boh slnka a plodnosti, prejav bohov Geba, Šua, Rea a Usira; manžel bohyne Hatmehit a otec boha Harpachereda; stotožňovaný niekedy s Chnumom; s kultovým centrom v Džedete (Mendes, D16); je zobrazovaný ako baran alebo človek s dvomi pármi baraních hláv;
Bapef
božstvo podsvetia trestajúce zatratených; stotožňovaný s Chnum-Reom; kultové centrum existovalo na dnes neznámom mieste; mal podobu ľudskej múmie s býčími rohmi alebo muža s baraňou hlavou, nožom v ruke a príp. korunou atef alebo žezlom vas;
Bastet (Bubastis)
„Tá z Bastu“, jedna z najpopulárnejších a najznámejších bohýň, bohyňa ženskosti, materstva a ochrankyňa detí a tehotných žien proti zlým vplyvom; dcéra boha Rea, matka boha Mahesa; v počiatkoch mala podobu levice neskôr mačky, zobrazovaná ako žena s mačacou hlavou alebo sediaca mačka; kultové centrum bolo v Perbastete (Bubastis, D18) a Mennoferi (Memfis, D01);
Bat
staré božstvo, bohyňa nebeskej klenby v podobe kravy; kultové miesto mala v Hutsešešete (Diospolis Parva, H07); v Strednej ríši včlenená do kultu bohyne Hathor;
Bata
lokálny boh, „pastier býkov“, brat boha Anupa; s kultovým centrom v Inepute (Kynopolis, H17); pravdepodobne zobrazovaný ako býk;
Bebon (Babi)
boh podsvetia, zabraňujúci zatrateným začleniť sa medzi blažených; spájaný s nebom a prechodom cez podsvetie; stotožňovaný niekedy so Sutechom, kvôli svojej krutosti a agresivite; v ľudovej mágii spojovaný so sexuálnou silou a plodnosťou; zobrazovaný ako pavián s červenými ušami a purpurovým zadkom; samostatne uctievaný v oblasti Henennnesa (Herakleopolis Megale, H20);
Behdetej → Hor
Benu
boh viditeľného prejavu slnka, života a zmŕtvychvstania, spojovaný s Reom, Atumom a Usirom; súčasť heliopoliského teologického konceptu; zobrazovaný ako sivá sediaca volavka alebo ako muž s hlavou volavky, niekedy v súvislosti s Usirom niesol korunu atef;
Bes (Besos)
populárna ochranná bytosť, boloboh zaháňajúci zlo a nebezpečenstvo, hlavne od tehotných a rodiacich žien a malých detí; patrón tanca; spájaný s bohyňou Tueret a bohmi Reom a Horom, s ktorým splýval ako boh Horbes; bol zobrazovaný ako trpaslík s levími rysmi vrátane chvosta, s expresívnym výrazom tváre a korunou zo pštrosích pier; kultové stredisko nie je doložené, bol však častým predmetom ľudového kultu a mágie v mnohých sférach spoločnosti;
Buchis (Baach)
posvätný býk, živý prejav bohov Moncua a Rea, posol bohov Usira, Mina a Amona, mohol uzdravovať a predpovedať; kultové centrum mal v Iunumoncu (Hermonthis, H04) a v okolí; mal podobu býka s bielym telom a čiernou hlavou, ktorú zdobil slnečný kotúč s dvoma vysokými perami;

C, D, E, G[upraviť | upraviť zdroj]

Bohyňa Eset
Cenenet
„Pozdvihnutá“, lokálna bohyňa pôrodu, materstva a starostlivosti o potomstvo (najmä v súvislosti s panovníkom), manželka boha Moncua; stotožňovaná s bohyňami Rat, Iunit a Eset; kultové centrum mala v Iunumoncu (Hermonthis, H04); zobrazovaná ako žena so svojim ideogramom nad hlavou;
Dedun
boh juhu, darca kadidla; zobrazovaný ako muž, niekedy s levou hlavou; spájaný aj s bohmi Chnumom alebo Arensnufidom; uctievaný v Núbii;
Duamutef
jeden zo štyroch Horovych synov s hlavou šakala, ktorý chránil žalúdok mumifikovaného uložený v kanope;
Eset (Isis)
jedno z najvýznamnejších staroegyptských božstiev, bohyňa mágie, materstva a plodnosti, Usirova manželka a Horova matka, symbolizovaná trónom, súčasť abydoskej trojice; bola zobrazovaná obyčajne ako žena s hieroglyfom trónu na hlave; lokálne božstvo mesta Perhebejet (Iseum, D12), neskôr nadobudla celoštátneho významu a ako jedna z mála bola uctievaná aj za hranicami Egypta;
Geb (Keb)
personifikácia zeme, manžel bohyne Nut, prvý pozemský vládca podľa heliopoliskej teológie, legendárny predok kráľov; zobrazovaný ako muž, najskôr bez atribútov, neskôr s dvojitou korunou sechemtej alebo husou na hlave; ochranca proti zvieratám ohrozujúce človeka zo zeme; kultové centrum v Iunu (Heliopolis, D13), spolu s ďalšími bohmi Devätora, málo rozšírený v ďalších regiónoch;

H[upraviť | upraviť zdroj]

Bohyňa Hathor
Boh Hor
Ha
boh západnej púšte a možno aj plodnosti, ochranca pred nebezpečenstvom, niekedy upresnený ako ochranca pred líbyjskými kmeňmi; zobrazovaný ako muž s hieroglyfom chaset (tri púštne kopce vo význame „cudzie kraje“), v ruke zvieral nôž alebo luk; kultové centrum mal v 7. dolnoegyptskom kraji, neskôr v západných oázach;
Hapi
boh každoročných nílskych záplav, ich plodivej sily, darca hojnosti; zobrazovaný ako modrý tučný dlhovlasý muž s trsom vodných rastlín na hlave a s kvetom lotosu alebo papyrusovým stvolom v ruke; nemal určité kultové miesto, zvýšenej úcte sa tešil len v oblasti 1. nílskeho kataraktu, kde podla legiend sídlil v jaskyniach;
Hapi
jeden zo štyroch Horovych synov s hlavou opice, ktorý chránil pľúca mumifikovaného, uložené v kanope;
Hapi → Apis;
Harachtej
„Najvyšší oblohy“, boh ranného a denného slnka, vládnutia a pohybu po oblohe; mal podobu muža so hlavou sokola a slnečným kotúčom na jeho korune; jeho pôvodný kult sa nachádzal v Iunu (Heliopolis, D13); od Novej ríši v spojení s bohom Re ako Raharachtej;
Hathor
„Príbytok Hora“, jedno z najpopulárnejších a najdôležitejších starých božstiev, bohyňa neba a nebeskej klenby, hojnosti, materstva, hudby a sexuality, ochrankyňa mŕtvych, obchodu a ciest; manželka boha Hora a dcéra alebo manželka boha Rea; súčasť trojice bohov z Edfú, stotožňovaná s Nut, Eset, Mehetueret a Imentet; v Strednej ríši splynula s bohyňou Bat; zobrazovaná ako krava, ako žena s hlavou kravy alebo ako žena s ureom a kravskými rohmi so slnečným kotúčom, náhrdelníkom so znakom anch a papyrusovým stvolom alebo palicou vas; významné kultové strediská boli v Iamu (Momemfis, H03), Inertej (Afroditopolis/Patyris, H03), Kes (Kusai, H14), Meruer (Moirai, H14), Tepihu (Afroditopolis, H22), Tareret (Dendera, H06) a v západnom Vesete (Téby, H04);
Hatmehit
„Prvá z rýb“, bohyňa nílskej delty, neskôr manželka boha Banebdžedeta; uctievaná v podobe ryby alebo ako žena s rybou nad hlavou; kultové sídlo mala v Džedete (Mendes, D07);
Hedžedžet
„Žiarivá“, ochranná bohyňa materstva v podobe ženy so škorpiónom nad hlavou ako kojí dieťa; stotožňovaná s Eset a Selket;
Hedžhotep
boh spájaný s výrobou a obetovaním rituálnej tkaniny, partner bohýň Tait a Renenut;
Hedžuer
„Veľký biely“, starý boh kráľovských predkov; uctievaný ako biely (šedivý) pavián pijúci alebo jediaci z nádoby; neskôr stotožňovaný s mesačnými bohmi Thovtom a Chonsom;
Heh
spolu s bohyňou Hauhet tvoril božský pár hermopoliského Osmora, stelesňujúci nekonečnosť pred stvorením sveta, emanácia boha Šua; Heh bol zobrazovaný ako muž kľačiaci na hieroglyfe nub (vo význame „všetko“), ktorí držal palmové vetvy so zárezmi, označujúce roky, na hlave mal niekedy slnečný kotúč;
Heket
bohyňa tehotenstva, pôrodu, materstva, tiež života, manželka bohov Haruera (Hora) a Chnuma; zobrazovaná ako žaba alebo žena so žabiou hlavou; kult prebiehal v jej svätyniach, ktoré sa nachádzali v chrámoch iných bohov;
Hemen
boh harpúny a ničenia nepriateľov; zobrazovaný ako sokol; kultové stredisko mal v Džerti (Tufion, H04), neskôr v Hut-Snofru (Asfynis, H03);
Hemuset
bohyňa kráľovskej moci a plodnosti, tiež nositeľka blahobytu a spokojnosti; občas bol jej manželom boh Hemus (v rámci teologickej duality) alebo Sobek; kult nie je doložený;
Henet
ochranná bohyňa zosnulého podsvetím; uctievaná v podobe pelikána;
Herišef (Harsafas)
„Ten ktorý je pri svojom jazere“, starý boh plodnosti a darca obetí; boh mesta Henennesu (Herakleopolis Magna, H20) a počas 9. a 10. dynastie kráľovské božstvo; zobrazovaný ako baran so širokými krútenými rohmi alebo muž s baraňou hlavou a korunou atef; neskôr spojovaný s Reom, Usirom a Amonom;
Hor (Horos)
„Vzdialený“, starý boh neba, kráľov, vojny a ochranca, jedno z najdôležitejších staroegyptských božstiev, syn Eset a Usira, brat Sutecha; prvý boh s celoštátnym významom a jeden z najvýznamnejších počas celých dejín starovekého Egypta; súčasť niekoľkých teologických konceptov, bol zobrazovaný obyčajne ako sokol alebo muž so sokolou hlavou a kráľovskými znakmi; najstaršie známe miesto jeho kultu sa nachádzalo v Nechene (Hierakonpolis, H03), Behdete (Apollonopolis, H02) a v okolí Mennoferu (Memfis, D01); postupne nadobudol niekoľko samostatných podôb a vystupoval ako Harchentichem, Harimišenut, Hariunmutef, Harmachet, Harmedenu (Harmotes), Harmertej, Harnedžiotef (Harendiotes), Harpachered (Harpokrates), Harpare, Harsemsu, Harsemtauej (Harsomtus), Harsieset (Harsiesis), Heruduatej, Haruer (Harueris), Hor-Behdetej, Hor-Chentichentej (Harkentechtai), Hor-Mahes (Harmios) alebo Hor-Nechenej;
Hurun
pôvodne sýrsko-palestínske božstvo, slnečný boh Veľkej sfingy, patrón pastierov; hneď od Novej ríše stotožnený s Harmachetom (Veľkou sfingou v Gíze); zobrazovaný ako sfinga, sokol alebo ozbrojený muž; kultové stredisko bolo v chráme Harmacheta pri sfinge, neskôr aj v Džanete (Tanis, D19);

Ch[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Chonsu
Chentechetej
staré lokálne božstvo mesta Hutheribu (Atribis, D10), od Starej ríše stotožnený s bohom Horom; popularita kultu vrcholila v Neskorom a ptolemaiovskom období; zobrazovaný ako krokodíl, prip. ako muž s hlavou krokodíla; v sokolej podobe bol chápaný ako božstvo ranného slnka, príp. ako božstvo Slnka vo vzťahu s Mesiacom, neskôr v spojitosti s Usirom;
Chentiirtej
staré lokálne božstvo mesta Sechem (Letopolis, D02), slepý boh liečiteľ, ochranca mŕtveho a patrón hudobníkov, skoro stotožnený s bohom Horom; uctievaný v dvojitej podobe (nevidiacej-vidiacej) ako piskor (Sorex) a ako promyka (Herpestes);
Cheprer
„Zo seba vznikajúci“, jedno z hlavných slnečných božstiev už od Starej ríše, boh vlastného stvorenia, niekedy stotožňovaný s vychádzajúcim slnkom, nebol samostatne uctievaný ale len v spoločnosti s Atumom alebo Reom; vo forme skareabea alebo muža s hlavou skarabea;
Chnum (Chnumis)
starý boh plodnosti, stvoriteľ bohov a ľudí, darca Nílu a jeho záplav; bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše ako muž s baraňou hlavou; stotožňovaný niekedy s Ptahom alebo Amonom; jeho kult sa nachádzal na niekoľkých miestach, napr. v Abu (Elefantine, H01), Tasenete (Latopolis, H03) alebo Šenachene (Akantonpolis, H21), v ktorých mali pravdepodobne domov pôvodné kulty starých baraních božstiev a časom splynuli s kultom boha Chnuma;
Chonsu
„Cestujúci“, boh mladosti a Mesiaca, syn božstiev Amona a Mut alebo Sobeka a Hathor, v počiatkoch pravdepodobne zničujúce božstvo, neskôr ochranca proti zvery a chorobám, boh času; zobrazovaný ako múmia s detským prameňom vlasov, žezlom a mesiacom, alebo mesačným kosákom na hlave alebo ako mužská postava s hlavou sokola a mesiacom; uctievaný vo Vesete (Téby, H04) a Nubete (Ombos, H01);
Chontamentej
staré lokálne božstvo mesta Abdžu (Abydos, H08), ochranca miestneho pohrebiska; už v Starej ríši splýval s bohom Usirom, neskôr aj s bohmi Anupom a Vepuauetom; bol zobrazovaný ako čierna ležiaca psovitá šelma;

I, J[upraviť | upraviť zdroj]

Iabet
personifikácia východu, manželka boha Mina;
Ihej
„Teliatko“ alebo „Hudobník“, boh hudby, syn božského páru Hora a Hathor; s podobou dieťaťa držiaceho v systrum a menit; stotožňovaný s Chonsuom; uctievaný v Tarerete (Tentyris, H06);
Imentet
„Západná“, personifikácia západu ako ríše mŕtvych a ich ochrankyňa; zobrazovaná ako žena s hieroglyfom „západ“; od Novej ríše niekedy stotožňovaná s Eset alebo Hathor;
Inheret (Onuris)
„Ten čo priviedol vzdialenú“, boh lovu a vojny, pôvodne miestny boh mesta Cenej (Tinis, H08), neskôr splynul so Šuom; mal podobu muža s korunou so štyrmi dlhými perami, niekedy s aj s oštepom alebo povrazom;
Iusaas
„Prichádza veľká“, ženský protiklad boha Atuma, stotožňovaná s bohyňou Nebethetepet, od 19. dynastie mala samostatný kult; zobrazovaná ako žena s hlavou ozdobenou skarabeom alebo kravskými rohmi a slnečným kotúčom;
Jah
„Mesiac“, personifikácia Mesiaca; niekedy bol stotožňovaný s bohom Thovtom alebo Horom; mal formu mumifikovaného muža s mesačným kotúčom na hlave, sokola alebo ibisa, príp. s palicou a korunou atef; postupne strácal význam a od Novej ríše splýval s Chonsuom;

K[upraviť | upraviť zdroj]

Kádeš
predoázijské božstvo posvätnej extázy a plodnosti, bohyňa erotiky; súčasť triády Rešep-Kadeš-Min; niekedy stotožňovaná s bohyňami Anat a Astarte, často s bohyňou Hathor; zobrazovaná ako nahá žena stojaca na levovi, v rukách so zväzkami hadov a lotosových kvetov; kultové centrum mala v Mennoferi (Memfis, D01) a západnom Vesete (Téby, H04);
Kebehsenuf
jeden zo štyroch Horovych synov so sokolou hlavou, ktorý chránil črevá mumifikovaného, uložené v kanope;
Kematef (Knefis)
„Ten čo dokončil svoj čas“, boh stvoriteľ, uctievaný najmä v okolí Vesetu (Téby, H04), s podobou hada obývajúceho praoceán; uctievaný až od ptolemaiovského obdobia s kultovým centrom v Medínit Habu a v Senete (Latopolis, H03); niekedy pol stotožňovaný s Amonom ako Amon-Kematef;
Kemuer
„Veľký čierny“, posvätný býk z Hutheribu (Atribis, D10), spájaný s lokálnym bohom Chentichejom, alebo s bohmi Horom, Moncuom a Usirom;
Kuk
božstvo prvopočiatku, s bohyňou Kauket tvoril božský pár predstavujúci personifikáciu počiatočnej temnoty; súčasť hermopoliského Osmora; tvorili pár s podobou muža s hlavou žaby a ženy s hlavou hada;

M[upraviť | upraviť zdroj]

Bohyňa Maat
Boh Min
Boh Moncu
Bohyňa Mut
Maat
jedno z najvýznamnejších celospoločenských božstiev, personifikácia poriadku, ktorý usporadúva vesmír a prostredie, univerzálny princíp chodu prírody a spoločnosti, dcéra boha Rea, manželka boha Thovta; zobrazovaná ako žena s pštrosím perom na hlave; je známy malých chrám vo Vesete (Téby, H04);
Mafdet
stará bohyňa, ochraňujúca pred jedovatými a nebezpečnými tvormi, ochrankyňa boha Rea, niekedy spolu s bohyňou Hedžedžet; zobrazovaná ako mačkovitá, prip. cibetkovitá šelma, napr. panter, mangusta, ocelot alebo divá mačka;
Mahes (Mios)
„Divý lev“, bojové a ochranné božstvo, boh náhlych prírodných javov ako búrka, vietor alebo tma, syn bohyne Bastet alebo Sechmet; stotožňovaný s Horom, Nefertemom alebo Reom; zobrazovaný ako lev, príp. ako muž s leviou hlavou, so slnečným kotúčom alebo korunou atef, nožom a rôznymi rastlinnými motívmi, napr. lotosovým kvetom; jeho kultové centrum bolo v meste Taremu (Leontopolis, D11), uctievaný aj v Perbastete (Bubastis, D18), Tepihu (Afroditopolis, H22), Tarerete (Tentyris, H06) alebo v Džebe (Apolonopolis Megale, H02);
Mandulis (Menrul)
lokálne, pôvodne asi núbijske božstvo, syn boha Hora; spájaný so slnkom na horizonte; zobrazovaný ako muž alebo dieťa; uctievaný na ostrove Senmet (Fíly, H01);
Mehen
boh, ochranca boha Rea v bárke, pri každodennej plavbe oblohou; zobrazovali ho ako veľkého hada obtočeného v deviatich slučkách okolo lode, chrániaceho tak Rea proti hadovi Apopovi;
Mehetueret
„Veľká záplava“, personifikácia pravodstva, z ktorého vyšiel boh Re, bohyňa nebies a znovuzrodenia; znázorňovaná ako stojaca alebo ležiaca krava so slnečným kotúčom na hlave; stotožňovaná s bohyňami Neit a Hathor;
Mehit
lokálne božstvo mesta Cenej (This, H08), bohyňa Slnka a Mesiaca, dcéra boha Rea a manželka boha Inhereta; zobrazovaná ako levica, spájaná s Hathor, Sechmet a Tefnut;
Menhit
personifikácia božskej moci nachádzajúcej sa v kráľovskej korune, stotožňovaná aj s bohyňou Vadžet; mala formu levice alebo ženy s hlavou levice, príp. slnečným kotúčom a ureom na hlave; jej kult prebiehal v Saji (Sais, D05) a v Iunite (Latopolis, H03), kde tvorila spolu s bohmi Chnumom a Hekom latopoliskú trojicu;
Meret
„Milovaná“, bohyňa hudby, spevu a radosti z nich plynúcej; bola zobrazovaná zdvojená v dvoch ženských podobách ako bohyne Horného a Dolného Egypta so znakom oboch zemí, tj. ľaliou a papyrusom; stopy jej kultu sú známe zo Saja a Mennoferu; jej funkciu plnili aj ďalšie bohyne;
Meretseger
„Tá čo miluje ticho“, lokálna bohyňa, ochrankyňa pohrebísk západného Vesetu, Údolia kráľov a okolia; starala sa o poriadok, útočila na previnilcov proti nemu; bola zobrazovaná ako stočený had alebo kobra, ktorá mohla mať hlavu ženy, alebo ako žena s hlavou kobry, príp. ako škorpión s ľudskou hlavou; uctievaná bola na vesetských pohrebiskách (Téby, H04), najmä v remeselníckej dedine Deir el-Medína a v Iunite (Latopolis, H03) v podobe Hathor-Meretseger;
Meruer (Mnevis)
posvätný býk, vtelenie slnečného božstva, obyčajne Rea alebo Atuma, neskôr spojovaný s bohmi Usirom a Serapidom; zobrazovaný ako čierny býk so slnečným kotúčom medzi rohmi; uctievaný v Iunu (Heliopolis, D13);
Meschenet
„Miesto odpočinku“, personifikácia pôrodného sedadla, v Neskorom období boli jej časti stotožnené s bohyňami Tefnut, Nut, Eset a Nebthet; zobrazovaná ako tehla so ženskou hlavou alebo žena s kravskou maternicou nad hlavou;
Min
starý boh ľudskej a zvieracej plodnosti, uctievaný v Gebte (Koptos, H05), potom v Ipu (Panopolis, H09), neskôr aj inde; zobrazovaný bol ako mumifikovaný muž s korunou so sokolími perami, v pravej ruke držal korbáč a v ľavej svoj stoporený penis.
Moncu
boh vojny, darca víťazstva a ochranca panovníka; neskôr spojovaný so slnečnými božstvami najmä Horom a Reom; manžel bohyne Cenenet; pôvodne boh Kraja žezla (H04), uctievaný vo Vesete (Téby), Iunumoncu (Hermontis), Džerti (Tufion) a Madu; v Iunumoncu bol kult vteleného božstva vo forme posvätného býka Buchida (Baach);
Mut
bohyňa materstva, matka vládnuceho panovníka, manželka boha Amona a matka boha Chonsa; súčasť tébskej trojice; zobrazovaná ako žena obyčajne so supiou čelenkou alebo dvojitou korunou sechemtej; neskôr splývala s ďalšími bohyňami, napr. s Eset, Bastet, Sechmet alebo Hathor; uctievaná vo Vesete (Téby, H04);

N[upraviť | upraviť zdroj]

Nebthet (Neftys)
„Pani príbytku“, bohyňa západu, tmy a noci, sestra bohov Usira a Sutecha a bohyne Eset, s ktorou vymedzovali hranice prostredia, manželka boha Sutecha, matka boha Anupa; súčasť heliopoliského Devätora; jej kult takmer nedoložený;
Nebthetepet
„Pani spokojnosti“, bohyňa heliopoliského slnečného kultu, ženský stvoriteľský princíp boha Atuma; stotožňovaná s bohyňami Iusaas a Hathor; zobrazovaná ako žena so slnečným kotúčom na hlave, príp. s pokrývkou hlavy bohyne Hathor, po ktorej preberala aj ďalšie atribúty;
Neferhotep (Nefotes)
lokálne božstvo mesta Hiu (Diospolis Parva, H07), božské dieťa, boh plodnosti a sexuality, syn bohyne Hathor;
Nefertem
boh slnečného svetla a mladosti, zdravia a krásy, syn Ptaha a Sechmet, príp. syna Vadžet; súčasť memfidskej trojice; zobrazovaný ako modrý lotos s dvoma dlhými perami, ako muž s lotosom na hlave, alebo ako mumifikovaná postava s levou hlavou, príp. ako lev, ktorý mal na hlave sokola, korunovaného lotosom; s kultovým centrom v Mennoferi (Memfis, D01);
Nehebkau
„Ten ktorý púta duše ka“, ochranné božstvo zosnulého kráľa s veľkou magickou mocou, syn bohyne Selket alebo Geba a Renenutet, manžel bohyne Nehmentauej; zobrazovaný ako had alebo ako muž s hlavou hada; kultové centrum mal v meste Hutnennnesu (Herakleopolis Magna, H20)
Nehmetauej
„Tá ktorá chráni okradnutého“, bohyňa práva, manželka boha Thovta; stotožňovaná s bohyňami Eset a Hathor; spojovaná s aj s bohom Nehebkauom; zobrazovaná ako žena s kravskými rohmi, slnečným kotúčom a sistrom;
Nechbet
staré božstvo celonárodného významu, bohyňa a ochrankyňa Horného Egypta, dcéra boha Rea, sestra bohyne Vedžet; s kultovým centrom v Nechebe (Eileityiaspolis, H03); zobrazovaná ako samica supa s bielou korunou Horného Egypta hedžet, žena so supou pokrývkou hlavy a hornoegyptskými atribútmi, niekedy ako okrídlená kobra;
Neit
jedno z najstarších božstiev, stvoriteľské božstvo, bohyňa vojny, lovu, materstva, tkáčstva a ochrankyňa mŕtvych v podsvetí, matka boha Sobeka; zobrazovaná v podobe ženy s dolnoegyptskou korunou dešret, príp. aj lukom a šípom v rukách, neskôr aj vo forme kravy; prvá známa podoba staroegyptského chrámu je chrám Neit, kultové centrá sa v Neskorom období nachádzali v Sau (Sais, D05) a Iunit (Latopolis, H03);
Nemtej
„Pútnik“, starý boh, spájaný s oblohou, neskôr nebeský prievozník; mal podobu sokola a miestny kult v Hutnesut (~ Alabastronpolis, H18), uctievaný bol aj v Permemtej (Hierakon, H12) a inde.
Neper
„Zrno“, personifikácia obilia, zrna, úrody a znovuzrodenia, boh vegetačného cyklu a obnovy; spájaný s bohom Usirom a bohyňou Renenutet, vystupoval tiež spolu s bohom Hapim; známe kultové centrum mal na juhu Fajjúmskej oázy (H20);
Nun
„Nehybné vodstvo“, boh pravodstva, personifikácia stavu pred stvorením sveta, z ktorého vznikli bohovia stvoritelia, manžel bohyne Mehetueret; súčasť kozmogonického konceptu hermopoliského Osmora, v ktorom bol manželom bohyne Naunet; niekedy bol spájaný s bohom Hapim; väčšinou nebol zobrazovaný, a ak bol, mal jednoduchú podobu muža bez atribútov, v rámci Osmora bol mužom so žabou alebo haďou hlavou; jeho kultové stredisko nie je známe;
Nut (Neut)
personifikácia oblohy, bohyňa neba; súčasť heliopoliského Dvätora ako manželka boha Geba a sestra boha Šua a bohyne Tefnut, matka bohov Usira a Sutecha a bohýň Eset a Nebthet; manželka a matka boha Rea; niekedy je stotožňovaná s bohyňami Hathor a Imentet; mala podobu ženy so svojim ideogramom a slnečným kotúčom nad hlavou, niekedy bývala nahá posiata hviezdami, klenúca sa zo západu na východ nad bohom zeme Gebom, príp. vystupovala ako krava alebo žena s kravskými rohmi; kultové centrum mala v Iunu (Heliopolis, D13) spolu s ostatnými božstvami Devätora, jej kult prebiehal aj na iných miestach Egypta;

P[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Ptah
Pachet
„Tá ktorá trhá“, bohyňa lovu a ochrankyňa pred nepriateľmi, strážkyňa púštnej hranice, manželka boha Hora; mala podobu levice alebo ženy s hlavou levice; stotožňovaná s bohyňami Sachment, Tefnut, Eset a Verethekau; kultové stredisko mala v skalnom chráme na mieste zvanom Speos Artemidos (H15);
Petbe
„Odplata“, personifikácia spravodlivej odplaty už na tomto svete; božstvo malo podobu gryfa, ktorý bol kombináciou rôznych zvierat a predstavoval najsilnejšie zviera na zemi;
Ptah (Fta)
staré božstvo, jedno z najvýznamnejších s celonárodným významom, boh stvoriteľ, patrón remesiel a umenia, manžel bohyne Sachmet a otec boha Nefertema v memfidskej trojici; za jeho vtelenie bol pokladaný býk Apis (Hapi); spolu s bohmi Tatenetom, resp. Sokarom tvoril božstvá Ptah-Tatenet, resp. Ptah-Sokar so záhrobnou pôsobnosťou ako ochrancovia mennoferskej nekropoli; zobrazovaný ako múmia s tesným rúchom, v oboch rukách držal žezlo vas, mal holú hlavu s pokrývkou, bradu a ďalšie atribúty; neskôr spájaný so symbolmi džed a anch; hlavné kultové centrum mal v Mennoferi (Memfis, D01), bol uctievaný aj na ďalších miestach, napr. Veset (Téby, H04) alebo Abdžu (Abydos, H08); od Novej ríše prepojený s ďalšími bohmi celoštátneho významu v kombinovanom božstve Amon-Ptah-Re;

R[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Re
Rat
„Slnečná“, bohyňa slnka, manželka boha Rea, pravdepodobne jeho ženský protipól; uctievaná buď po celom Egypte spolu s ním, alebo v Madu (D04) v triáde s Moncuom a Harpacheredom;
Re (Re)
jedno z najznámejších a najdôležitejších celonárodných božstiev, personifikácia sily a moci Slnka, kráľovský boh stvoriteľ, pán sveta, otec bohov a panovníkov, stelesnenie poriadku maat; súčasť heliopoliského Devätora; často spojovaný s ďalšími bohmi, napr.ako Amon-Re alebo Atum-Re; jeho pozemským vtelením bol býk Meruer (Mnevis) a volavka Benu; zobrazovaný ako muž so sokolou hlavou a slnečným kotúčom ovinutým ureom, alebo čisto ako sokol, ako muž alebo ako slnečný kotúč, nočný Re mal podobu barana alebo muža s baraňou hlavou, Re bojujúci s Apopom bral na seba podobu kocúra; jeho hlavným kultovým strediskom bol Iunu (Heliopolis, D13), potom Veset (Téby, H04), Iunumoncu (Hermontis), Nechen (Hierakonpolis, H03), Džeba (Apolonopolis Magna, H02) alebo Tareret (Tentyris, H06), bol uctievaný po celom Egypte;
Renenutet (Hermutis)
„Živiteľka“, bohyňa úrody, darkyňa potravy a ochrankyňa, neskôr bohyňa osudu a materskej starostlivosti; stotožňovaná s ureom; vystupovala s Usirom a Neperom; splývala s bohyňou Eset a bola stotožňovaná aj s Hathor alebo Maat; zobrazovaná ako kobra, ako žena s kobrou hlavou alebo čisto ako žena, so slnečným kotúčom, kravskými rohmi a dvoma vysokými perami na hlave; kultové centrum mala vo fajjúmskej oblasti (H20) spolu so Sobekom a Horom v trojici, neskôr vo Vesete (Téby, H04), Abdžu (Abydos, H08) alebo Perhathor (Terenutis, D03);
Reret
„Prasnica“, bohyňa ochrankyňa pri pôrode, rodičiek a novorodencov, personifikácia súhvezdia Draka; spájaná s bohmi Šaiom, Renenutom a Besom; niekedy stotožňovaná s bohyňami Tueret a Ipet; zobrazovaná ako vzpriamená samica hrocha s končatinami leva;
Rešep
pôvodne semitské božstvo, boh zničujúcich prírodných síl a ochranca proti nim, boh vojny a podsvetia, ochranca panovníka; spájaný s bohyňou Astarte, súčasť triády s božstvami Kádeš a Minom; zobrazovaný ako ozbrojený bradatý muž s vysokou korunou, na mieste urea mal gazeliu hlavu a so sýrskou suknicou; uctievaný v Mennoferi (Memfis, D01), Henennesu (Herakleopolis, H20) a vo východnej časti nílskej delty;
Rutej
pôvodne starý lokálny leví božský pár mesta Natchu (Leontopolis, D11), strážcovia tajných a dôležitých záležitostí, ochrancovia zosnulého, personifikácia súhvezdia Blížencov; leontopoliská Dyáda; v Starej ríši stotožnený s božským súrodeneckým párom Šuom a Tefnut;

S, Š[upraviť | upraviť zdroj]

Bohyňa Sachmet
Boh Sutech
Sah
personifikácia súhvezdia Orión, boh smrti a zmŕtvychvstania, otec boha Sopdua; často vystupuje v textoch spolu s bohyňou hviezdy Síria Sopdet, vtedy sú spolu stotožňovaní s Usirom a Eset; Sah býva zobrazovaný ako muž obklopený hviezdami, plávajúci oblohou na papyrusovom člne;
Sachmet (Sachmis)
„Mocná“, bojovné a liečivé božstvo, bohyňa matka panovníka, dcéra boha Rea, manželka boha Ptaha, matka boha Nefertema; súčasť memmfidskej trojice; úzko spájaná s bohyňou Hathor, stotožňovaná s podobnými božstvami mačkovitých šeliem, napr. Bastet, Mut, Pachet alebo Verethekau; zobrazovaná ako žena s hlavou levice, so slnečným kotúčom a ureom na hlave; hlavné kultové miesto mala v Mennoferi (Memfis, D01), potom Sacheme (Letopolis, D02), Perbastete (Bubastis, D18), Iamu (Momemfis, D03) a Vesete (Téby, H04);
Satet (Satis)
lokálna bohyňa rieky Nílu, darkyňa čistej vody a záplav, ochrankyňa južnej hranice, manželka boha Chnuma, matka bohyne Anuket; súčasť elefantinskej trojice; spojovali ju aj s bohom Moncuom; bola zobrazovaná ako žena s bielou hornoegyptskou korunou hedžet, antilopími parohmi, ureom alebo hlavou supice; bola stotožňovaná s bohyňami Eset a Sopdet; s kultovým strediskom v Abu (Elefantine, H01), ďalej vo fajjúmskej oblasti (H20);
Sed
staré božstvo, personifikácia slávnosti sed, boh kráľovského úradu, panovníkovou mocou a kozmickým poriadkom maat; spojovaný s bohom Vepuauvetom, ktorý bol možno na začiatku Sedov prívlastok;
Sedžem
„Sluch“, personifikácia sluchu; spojovaný s bohmi Irom (zrak), Huom (reč), Siom (myslenie) a Hekom (magická moc), objavuje sa aj v spoločnosti boha Thovta a bohýň Sešat a Eset; zobrazovaný ako muž so všeobecnými božskými atribútami a svojim ideogramom nad hlavou;
Sechathor
„Tá ktorá myslí na Hora“, bohyňa ochraňujúca dobytok, dojka bohov, kráľov a ľudí, matka boha Hora a býka Apida; stotožňovaná s bohyňami Eset a Hathor; uctievaná v kraji mesta Iamu (Momemfis, D03);
Sechet
personifikácia úrodného poľa zavlažovaného nílskymi záplavami, bohyňa lovu rýb a vodného vtáctva; zobrazovaná ako žena s hieroglyfom nad hlavou;
Selket (Selkis)
„Tá, ktorá dáva dych“, bohyňa ochrankyňa pred hadmi a škorpiónmi, ochrankyňa a pestúnka panovníka, neskôr aj zosnulého a jeho mumifikovaného tela, matka hadieho boha Nehebkaua; zobrazovaná ako žena so škorpiónom na hlave;
Sematauej
„Zjednotiteľ oboch zemí“, boh zjednotenia Egytpa a stvoriteľa, syn božských párov Hora a Estet, príp. Hathor; stotožňovaný s bohmi Horom vo forme Horsematauej, Ihejom alebo Nefertemom; spájaný aj so slnečnými bohmi Reom, Cheprerom a Atumom;
Sentneferet
lokálne božstvo mesta Nubt (Ombos, D01), bohyňa radosti, personifikácia ureu, manželka boha Haruera; stotožňovaná s bohyňou Hathor a Tefnut; často zobrazovaná ako žena s korunou;
Sepa
boh ochranca proti plazom a hadom; súčasť heliopoliského teologického konceptu; spojovaný s bohmi Anupom, Horom a Usirom; zobrazovaný ako stonožka, muž s hlavou osla alebo múmia s rožkami na hlave; hlavné kultové sídlo bolo v Iunu (Heliopolis, D13);
Sešat
„Pisárka“, bohyňa písma, pisárstva, merania a mierok, architektúry a archívnictva, sestra, manželka alebo dcéra boha Thovta; spojovaná s aj s bohom Atumom; splývala s bohyňou Sefchetbuej; zobrazovaná ako žena v leopardej kože a svojim ideogramom nad hlavou, niekedy drží pisárske nástroje; bez vlastného kultového miesta, uctievaná spolu s ďalšími božstvami, hlavne s bohom Thovtom;
Sia
„Myslenie“, personifikácia myslenia a vnímania; často spájaný s bohmi Huom (reč), Irom (zrak), Sedžemom (sluch) a Hekom (magická moc), spolu sa objavujú v spoločnosti s bohmi Amonom, Atumom, Ptahom alebo Reom; zobrazovaný ako muž so všeobecnými božskými atribútami a svojim ideogramom nad hlavou;
Sobek (Suchos)
boh a pán rieky Níl, syn bohyne Neit, manžel bohyne Hathor a otec boha Chonsua; spájaný niekedy s bohom Reom v božstve Sobek-Re; zobrazovaný bol ako krokodíl s dvoma perami nad hlavou alebo ako muž s krokodíliou hlavou, alebo ako baran, príp. muž s baraňou hlavou; hlavné kultové miesto sa nachádzalo v meste Šedet (Krokodilopolis, H20), potom v Nubte (Ombos, H01), Perhathor (Patyris, H03) a v Senmete (Fily, H01);
Sokar
boh podsvetia, vzkriesenia a ochranca mŕtvych, božstvo znovuzrodeného slnka a posmrtnej tvorivej činnosti; spájaný s bohom Ptahom v božstve Ptah-Sokar, neskôr spájaný aj s bohom Usirom ako Ptah-Sokar-Usir; zobrazovaný ako mumifikovaný muž s hlavou sokola, niekedy s bielou hornoegyptskou korunou hedžet alebo korunou atef, s horizontálnymi rohmi, dvomi ureami a slnečným kotúčom, iný variant zobrazenia má formu zemitého pahorku zakončeného sokolou hlavou, príp. ako trpaslík Pataikos; hlavné kultové centrum bolo v Mennoferi (Memfis, D01), neskôr napr. vo fajjúmskej oblasit (H20), vo Vesete (Téby, H04) alebo Abdžu (Abydos, H08);
Sopdet (Sotis)
personifikácia hviezdy Sírius, bohyňa zvestovateľka zrodu nového života, matka boha Sopdua; spojovaná s bohom Oriónu Sahom, splývala s bohyňou Eset, niekedy v božstve Eset-Sopdet; zobrazovaná najskôr v podobe kravy, neskôr ako žena s vysokou korunou, dvoma postrannými rohmi a päťcípou hviezdou na jej vrchole;
Sopdu
personifikácia hviezdy Canopus, strážca východu, boh nebies; ako pán neba mal podobu sediaceho sokola s kráľovskými korbáčmi za chrbtom a dvoma vysokými perami nad hlavou, ako pán východných krajov mal podobu muža s beduínskym výzorom s dlhými vlasmi, bradou, čelenkou s dvoma vysokými perami a sekerou v ruke; hlavým kultovým centrom bol Persopdu (D20);
Sutech (Set)
staré božstvo, jedno z najvýznamnejších, celonárodný boh protikladu, od Novej ríše boh púšte, chaosu, neporiadku a zmätku, syn božského páru Geba a Nut, manžel bohyne Nebthet, príp. Tauret, Anat alebo Astarte, brat a vrah boha Usira, protipól boha Hora; súčasť heliopoliského Devätora; stotožňovaný s bohom Ašom a s cudzími importovanými božstvami, napr. Baalom alebo Tešubom; mal formu mýtického zvieraťa, najpravdepodobnejšie psovitej šelmy, alebo muža s hlavou tohto tvora, zriedkavejšie je zobrazovaný ako hroch, prasa, krokodíl, apod., v západných oázach má formu muža so sokolou hlavou; hlavné kultové centrum mal v meste Nubet (Ombos, H01)
Šai
„Ten, ktorý určuje“, personifikácia osudu, dĺžky a kvality života, neskôr ochranné božstvo a praboh; stotožňovaný niekedy s podobnými božstvami, napr. bohyňou Renenutet;
Šed
„Záchranca“, personifikácia magickej ochrany božstiev, pôvodne božský prívlastok; neskôr splýval s bohom Horom (Harpacheredom); zobrazovaný ako ozbrojené dieťa alebo mladík, s gazelou hlavou na čelenke, niekedy na vojnovom voze, zabíjajúci divú zver; uctievaný medzi prostým ľudom;
Šentait
„Vdova“, božstvo ochraňujúce zosnulého; zobrazovaná ako krava so slnečným kotúčom medzi rohmi, alebo so symbolom bat; stotožňovaná s bohyňami Eset a Hathor; kultové centrum mala v meste Džedu (Busiris, D09);
Šesemtet (Smitis)
slnečná ochranná bohyňa, pani starého kráľovského opasku šesmet, matka a ochrankyňa panovníka; stotožňovaná s podobnými bohyňami Bastet a Sechmet; zobrazovaná ako levica alebo žena s hlavou levice;
Šesemu
boh lisovania hrozna, výroby olivového oleja a vonných a balzamovacích mastí, ich darca, ale aj boh mučenia a popráv; mal formu muža, ale aj leva alebo muža s leviou hlavou, neskôr aj s hlavou barana; kultové centrum mal vo fajjúmskej oblasti (H20), neskôr aj v Džebe (Apolonopolis Magna, H02) a Tarerete (Tantyris, H06);
Šu (Sos)
boh svetla, vzduchu a života, pán priestoru a atmosférických javov, syn boha Atuma alebo Rea, manžel a brat bohyne Tefnut, s ktorou tvoril Rutej – leví pár, stál medzi bohom Gebom (zem) a bohyňou Nut (nebeská klenba), boh nástupca, ktorého nasledoval panovník; súčasť heliopoliského Devätora; niekedy splýva s Inheretem a Haruerom; zobrazovaný ako muž s pštrosím perom nad hlavou, alebo ako lev, príp. muž s leviou hlavou; kultové miesto mal v Iunu (Heliopolis, D13) a v Tareme (Leontopolis, D11);

T[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Thovt
Tait
bohyňa a ochrankyňa textílií a tkania, partnerka boha Hedžhotepa; niekedy stotožňovaná s bohyňami Eset, Nebthet, Vadžet, zriedka s Hathor a Neit; zobrazovaná v podobe ženy, od Neskorej doby s pruhmi látok na rukách;
Tabicet
bohyňa, ochrankyňa proti jedovatým tvorom, manželka boha Hora; stotožňovaná s bohyňou Eset;
Tatenen
„Zdvíhajúca sa zem“, boh prvotného zemského pahorku, ktorý vystúpil z vôd pri stvorení sveta, boh zeme a minerálov, podsvetia, Egypta; spájaný od Strednej ríše s bohom Ptahom ako Ptah-Tatenen a s bohmi Gebom a Chnumom; bol zobrazovaný v podobe muža so slnečným kotúčom, dvomi vysokými perami a baraními rohmi, niekedy aj so zelenou pokožkou; kultové centrum mal v Mennoferi (Memfis, D01);
Tefnut (Tfenis)
slnečná bohyňa vlhkosti a vlhkého vzduchu, spájaná s kráľovskou korunou a ureom, manželka a sestra boha Šua, dcéra boha Atuma; súčasť heliopoliskégo Devätora; s bohom Šuom tvorili božský leví pár Rutej – leontopoliskú Dyádu; zobrazovaná ako žena s hlavou levice, alebo ako žena so slnečným kotúčom na hlave; jej kultové miesta sa viazali na ďalších bohov, najmä Šua, Atumom alebo Reom, kult mal hlavné sídlo v Iunu (Heliopolis, D13);
Thovt (Tot)
staré božstvo, jedno z najvýznamnejších, pôvodne boh mesiaca, potom aj boh múdrosti, učenosti a mágie, vynálezca písma, božský pisár, manžel alebo otec bohýň Nehemetauej, Maat a Sešat; niekedy súčasť heliopoliského Devätora namiesto boha Sutecha; bol zobrazovaný ako ibis alebo pavián, príp. ako muž s hlavou ibisa, s mesačným kosákom alebo kotúčom, a pisárskymi nástrojmi; hlavné kultové centrum mal v Chemenu (Hermopolis Magna, H15), potom v nílskej delte, na Sinaji a v Núbii;
Tueret (Toeris)
ochranná celonárodná bohyňa matiek, tehotných žien a rodičiek, pani súhvezdia, milenka boha Sutecha; stotožňovaná niekedy s bohyňami Eset, Reret, Ipet alebo Hathor; zobrazovaná ako tehotná samica hrocha ceriaca zuby, stojaca na zadných nohách s levími končatinami a krokodílím chvostom;

U[upraviť | upraviť zdroj]

Boh Usir
Usir (Osiris)
jeden z najdôležitejších staroegyptských bohov, boh vzkriesenia a vládca podsvetia, ktorý zvíťazil nad smrťou, syn božského páru Geba a Nut, manžel bohyne Eset a otec boha Hora; bol súčasťou heliopoliského Devätora; niesol množstvo prívlastkov; bol stotožnený so staršími podobnými božstvami, napr. Andžtejom, Chentiimentiuom alebo Sokarom; predstavoval zosnulého panovníka, pána podsvetia, spravodlivého sudcu, ale aj boha vegetačného cyklu a nílskych záplav; Egypťania ho zobrazovali ako mumifikovaného muža (s postavou zavinutou do ovínadiel), s korunou Horného Egypta hedžet alebo prípadne s korunou atef, v rukách držal korbáč a žezlo; hlavné kultové centrá boli v Džedu (Busiris, D09), Iunu (Heliopolis, D13) a Abdžu (Abydos, H08), potom Sachem (Letopolis, D02), Mennofer (Memfis, D01), Henennesu (Herakleopolis, H20) a Chemenu (Hermopolis, H15);

V[upraviť | upraviť zdroj]

Vadžet (Uto)
„Zelená“, bohyňa celoštátneho významu a ochrankyňa Dolného Egypta, jeho symbol, v niektorých mytologických príbehoch dojka a ochrankyňa boha Hora (a teda aj panovníka) alebo Nefertema; s pôvodným kultovým miestom v Pe-Dep (Buto, D05), neskôr aj na iných miestach; bola stotožňovaná s podobnými bohyňami, napr. Hathor, Eset, Bastet alebo Verethekau; zobrazovaná s kobrou hlavou a červenou korunou Dolného Egypta dešret, príp. ako žena s kobrou čelenkou, kobra so supími krídlami alebo ako samica supa s kobrou hlavou;
Vadžuer
„Veľký zelený“, personifikácia Stredozemného mora a pravdepodobne aj jazier nílskej delty, boh hojnosti; zobrazovaný ako tučný muž s dlhými vlasmi a telom pokrytom vlnkami;
Veneg
boh stotožňovaný so zosnulým panovníkom, Reov syn a strážca kozmického poriadku, opora nebeskej klenby;
Venut
„Tá z Venu“ alebo „Hbytá“, ochranná bohyňa, manželka boha Venenua, s kultovým centrom v meste Venu (H15); bola zobrazovaná ako zajačica, príp. ako žena s hlavou zajačice, neskôr aj s hlavou levice alebo hada;
Vepset
„Spaľujúca“, bohyňa sily slnečných lúčov, Reovo oko, personifikácia urea; niekedy splývala s podobnými bohyňami, napr. s Vadžet, Hathor či Tefnut; bola zobrazovaná, podobne ako Vadžet, ako had, príp. ako žena s kobrou čelenkou, zriedka s hlavou levice; hlavné kultové centrum sa nachádzalo na ostrove Senmet (dnes Bigga);
Vepuauet (Ofois)
„Otvárač ciest“, starý boh, spájaný s mocou kráľovského úradu, v raných obdobiach s vládcami Horného Egypta a s Horným Egyptom vôbec; niekedy stotožňovaný s bohmi Herišefom, Šuom, Horm alebo Reom; splýval s Anupom a Sedom; zobrazovaný ako šakal, zriedka ako muž so šakalou hlavou, mal sivú farbu (na rozdiel od Anupa, ktorý mal čiernu); hlavné kultové centrum sa nachádzalo v Saute (Lykopolis, H13), ďalšie napr. v Abdžu (Abydos, H08) alebo v Mennoferi (Memfis, D01);
Verethekau
„Kúzlom mocná“, pôvodne prívlastok urea alebo Horovych očí, neskôr aj niektorých bohýň; od Novej ríše aj samostatná bohyňa so vzťahom ku kráľovskému úradu; zobrazovaná ako žena s hlavou levice alebo kobry, príp. ako kobra, s ureom, slnečným kotúčom a kráľovskými rohmi;
Veset
„Mocná“, personifikácia mesta Veset (Téby, H04) a manželka boha Amona, kde mala aj hlavné kultové stredisko; neskôr stotožňovaná s Hathor alebo Mut; zobrazovaná ako žena s palicou vas ozdobenou stuhou a perom;

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Príkladom môže byť osmoro (ogdoáda), ktorá sa nachádza v jednej zo staroegyptských kozmogonických predstáv: „Číslo osem nachádzame v niekoľkých skupinách bohov. Je to číslo štyri – symbolická úplnosť, ktoré je zosilnené zdvojením do čísla osem. Nachádzame ju aj v mytologickej scéne, keď boh Šu stvoril osem božstiev Heh, aby pomohli podporiť nohy bohyne Nut v podobe božskej nebeskej kravy.“ (Wilkinson 2003, s. 77)
  2. V zozname sa nachádzajú ako hlavné obyčajne staroegyptské toponymá, nasledované v zátvorke zaužívanými grécko-latinským tvarom a číslom kraja (nomu).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Allen 2010, s. 461
  2. a b Hornung 1996, s. 40
  3. Hornung 1996
  4. Hornung 1996, kap. „Egyptian terms of God“
  5. a b Janák 2005, s. 10
  6. a b Janák 2005, s. 9
  7. Wilkinson 2003, s. 26–27
  8. Hornung 1996, s. 44
  9. Hornung 1996, s. 39–40
  10. Hornung 1996, s. 51
  11. Hornung 1996, s. 59
  12. Hornung 1996, s. 60
  13. a b Hornung 1996, s. 62
  14. a b Hornung 1996, s. 61
  15. (Hornung 1996, s. 93)
  16. a b Janák 2005, s. 10–12
  17. Allen 2010, s. 433
  18. Allen 2010, s. 55–57, 463
  19. Baines, Lesko a Silverman 2009, s. 36–56
  20. a b Wilkinson 2003, s. 74
  21. Wilkinson 2003, s. 84–85
  22. Verner a Bareš Vachala, s. 456
  23. Vachala 2009, s. 203–206
  24. Wilkinson 2003, s. 84
  25. Janák 2005, s. 205
  26. Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 379–380
  27. Vachala 2009, s. 203–206
  28. Wilkonson 2003, s. 83
  29. a b Willkinson 2003, s. 81–82
  30. Bárta 2009, s. 242–243
  31. a b Willkinson 2003, s. 80
  32. Vachala 2009, s. 299
  33. a b c Willkinson 2003, s. 81
  34. a b c Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 457
  35. Wilkinson 2003
  36. Janák 2005
  37. Verner, Bareš a Vachala 2007

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptian pantheon na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Allen, James P. (2010), Middle Egyptian: An introduction to the language and culture of hieroglyphs, New York: Cambridge University Press, ISBN 9780521653121 
  • Baines, John; Lesko, Leonard H.; Silverman, David P. (2009), Náboženství ve starověkém Egyptě: Bohové, mýty a náboženská praxe, Neratovice: Verbum, ISBN 9788090392014 
  • Hornung, Erik (1996), Baines, John, ed., Conceptions of god in Ancient Egypt: The One and the Many, Cornell Univerasity Press, ISBN 9780801483844 
  • Janák, Jiří (2005) (česky), Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072772353 
  • Vachala, Břetislav (2009), Staroegyptská Kniha mrtvých, Praha: Dokořán, ISBN 978807363235 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
  • Wilkinson, Richard H. (2003), The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt, Thames & Hudson, ISBN 9780500051207 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]