Bodice

	Bodice
	mestská časť Liptovského Mikuláša
	Gotický kostol sv. Ladislava
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Súradnice	49°03′36″S 19°34′31″V / 49,060073°S 19,575405°V
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
	Poloha mestskej časti na Slovensku
	Interaktívna mapa mestskej časti
	Wikimedia Commons: Bodice
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 49°03′36″S 19°34′31″V / 49,060073°S 19,575405°V

Bodice (maď. Bodafalu) sú mestskou časťou mesta Liptovský Mikuláš, 4 km juhozápadne od centra mesta.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Liptovskej kotline, na ľavom brehu riečky Demänovky, v nadmorskej výške 640 m n. m. Nachádza sa západne od mestskej časti Demänová, s ktorou je stavebne takmer spojená, leží cca 1 km od cesty II. triedy č. 584 z Liptovského Mikuláša do Jasnej.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Bodická
Cez vody
Jelšová
Ku vode
Lazná
Pod brehom
Potočná

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1283 kráľ Ladislav IV., dal zemanovi Bodovi Ladislavovmu synovi, územný majetok z polí a lesa ktorý dovtedy patril k majetkom Palúdzky. Boda sa stal trvalým majiteľom tohto majetku, ktorý sa uvádza v listine z roku 1299 v súvislosti s vymedzením chotára Palúdzky. Po prvom vlastníkovi Bodovi nesú Bodice svoj názov. Bodice teda vznikli krátko po roku 1283 z iniciatívy zemana Bodu, ktorý osídlil svojich poddaných. Postupne sa tu usadili aj zemania. V polovici 14. storočia Bodice boli trvalo osídlené so stálym názvom. V písomnostiach 14. a 15. storočia sa Bodice uvádzajú v maďarčine pod názvom Bodafalu alebo Boda. Poddanské obyvateľstvo používalo názov Bodice. Tradičné zamestnanie obyvateľov bolo roľníctvo, pastierstvo, pletenie košíkov z prútia a tkanie kobercov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

1314 - Boda
1349 - Boda et Chyrumpna
1352 - Boda et Chirumpnou
1387 - Bodafalua
1422 - Bodavilla
1500 - Bewdfalwa
1567 - Bodicze
1773 - Bodafalva, Bodicze
1786 - Bodafalwa, Bodice
1808 - Bodafalva, Bodice
1863-1913 – Bodafalu
1920-1976 - Bodice

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou obdobia rokov 1360-1380. Nachádza sa na miernej vyvýšenine uprostred obce. Ako donátor stavby sa uvádza magister Donč. Kostol prešiel barokovou úpravou v 18. storočí, kedy bol vybudovaný chór, a v roku 1854, kedy bola postavená veža. V roku 1890 ho neogoticky upravili, došlo k výmene zariadenia kostola. Z pôvodných gotických detailov sa dochovala rebrová klenba, úzke gotické okná s lomeným oblúkom a pastofórium.^[1] Fasáda kostola je členená opornými pilermi a oknami s kamenným ostením a lomeným oblúkom. Veža s neogotickými oknami s lomeným oblúkom je členená pilastrami a ukončená trojugholníkovým štítom s tympanónom a ihlancovou helmicou. Pred kostolom stoja chránené lipy, medzi nimi najstaršia a najmohutnejšia v Liptove, vyše 500-ročná.

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V chotári obce sú dve chránené územia: CHA Bodický rybník (ochrana brehových a lúčnych porastov) a PR Jelšie (ochrana najväčšieho areálu jelše lepkavej na Liptove).

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľom Bodíc slúži obchod a kultúrny dom. Ubytovanie poskytuje niekoľko privátov a penziónov. Premáva sem linka č. 5 MAD Liptovský Mikuláš s dvoma zastávkami (kostol, Jednota).

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó) (* 1636 - † 1708), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom. Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.
Daniel Masník Masnicius († 1650), evanjelický farár, náboženský spisovateľ, učiteľ. Rektor v Banskej Bystrici-Radvani. Autor duchovných piesní zaradených do Tranovského a Klejchovho kancionála.
Zoltán Palugyay (* 1898 – † 1935), maliar
Ján Gregorec (* 1914 – † 1982), literárny vedec, spisovateľ