Boehringer Ingelheim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boehringer Ingelheim
Právna forma súkromná
Odvetvie Farmaceutický
Založená Nemecko (1885)
Sídlo Binger Str. 173, 55216 Ingelheim Nemecko, Nemecko
Vedenie Andreas Barner, Predseda Dozornej rady

Hubertus von Baumbach, člen Dozornej rady Wolfgang Baiker, člen Dozornej rady Allan Hillgrove, člen Dozornej rady

Joachim Hasenmaier, člen Dozornej rady
Výnosy €14,7 miliárd EUR (2012)
Prevádzkový príjem €1,85 miliárd EUR (2012)
Zamestnancov 46.228 (2012)
Webová stránka boehringer-ingelheim.com

C.H. Boehringer Sohn AG & Ko. KG je materskou spoločnosťou Boehringer Ingelheim, ktorú založil v roku 1885 Albert Boehringer v Ingelheime nad Rýnom, Nemecko. Skupina Boehringer Ingelheim je celosvetovo jednou z 20-tich vedúcich farmaceutických spoločností. Jej sídlo je stále v Ingelheime, aj keď pôsobí celosvetovo so 140 pobočkami a viac ako 46 000 zamestnancami. Kľúčové oblasti záujmu spoločnosti sú: ochorenia dýchacích ciest, kardiovaskulárne ochorenia, Parkinsonova choroba, HIV, trombembolizmus, cerebrovaskulárne ochorenia, onkológia, diabetes a hepatitída. Od svojho založenia sa táto spoločnosť v rodinnom vlastníctve venuje výskumu, vývoju, výrobe a predaju liekov pre humánnu aj veterinárnu medicínu. Boehringer Ingelheim je stálym členom Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácií (EFPIA). Korporátne logo spoločnosti Boehringer Ingelheim zobrazuje štylizovaný záber na centrálnu časť cisárskeho paláca Karola Veľkého.[1]

Aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Boehringer Ingelheim pôsobí v oblasti humánnych liekov, veterinárnych liekov a biofarmaceutík. Korporáciu tvorí 140 pridružených spoločností a má viac ako 46 000 zamestnancov na všetkých kontinentoch. Centrá výskumu a vývoja sú na 5 miestach a v 20 výrobných zariadeniach v 13 krajinách; nachádzajú sa v Biberachu (Nemecko), Ridgefielde (Connecticut, USA), Viedni (Rakúsko), Kóbe (Japonsko) a Miláne (Taliansko) a pracuje v nich viac ako 7 000 zamestnancov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1885: Albert Boehringer kupuje malú továreň na výrobu vínneho kameňa v Ingelheime nad Rýnom; práce sa začnú 1. augusta.
  • 1886: Továreň začne vyrábať kyselinu vínnu, ktorá sa používa v potravinárskom priemysle (napr. v prášku do pečiva a sýtených nápojoch).
  • 1893: Albert Boehringer premenuje spoločnosť na C. H. Boehringer Sohn (CHBS) po svojom otcovi, Christophovi Heinrichovi Boehringerovi.
  • 1893: Počas experimentovania s výrobou kyseliny citrónovej vznikne kyselina mliečna. Albert Boehringer tento postup vyvinie so zámerom vyrábať kyselinu mliečnu vo veľkom.
  • 1895: Kyselina mliečna sa vyrába pre priemyselné účely a je komerčne úspešná.
  • 1917: Profesor Heinrich Wieland, chemik, budúci nositeľ Nobelovej ceny, bratranec Alberta Boehringera, založí oddelenie výskumu spoločnosti.
  • 1928: Albert Boehringer kupuje Dr. Karl Thomae, spoločnosť so sídlom vo Winnendene blízko Stuttgartu.
  • 1946: Dr. Karl Thomae GmbH sa nanovo otvára v Biberachu an der Riss, kde pracuje 70 ľudí.
  • 1954: Spoločnosť prijme Fritza Fischera po jeho prepustení z väzby.
  • 1955: Je založená divízia Animal Health (veterinárna divízia) potom, ako spoločnosť prevezme veterinárny program spoločnosti Pfizer.
  • 1971: V Ridgefielde, Connecticut (USA) je založená zahraničná pobočka, Boehringer Ingelheim Pharmaceuticals, Inc. Táto pobočka sa čoskoro rozrastá a stáva sa výskumným centrom spoločnosti pre Severnú Ameriku.
  • 1985: Vo Viedni sa zakladá Inštitút pre molekulárnu patológiu (IMP); otvára sa v roku 1988.
  • 1986: Biotechnologické centrum v Biberachu začína svoju výrobu biofarmaceutík z bunkových kultúr.
  • 1998: Fúzia Boehringer Ingelheim KG a Dr. Karl Thomae GmbH founds Boehringer Ingelheim Pharma KG.
  • 2010: Spoločnosť oslavuje svoje 125. výročie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Boehringer Ingelheim Logo: Design and History". FamousLogos.us. Retrieved 2011-08-18.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boehringer Ingelheim na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]