Bohumil Hrabal

	Bohumil Hrabal
	český spisovateľ
Narodenie	28. marec 1914; Židenice
Úmrtie	3. február 1997 (82 rokov); Praha
Odkazy
Commons	Bohumil Hrabal
	Biografický portál

Bohumil Hrabal (* 28. marec 1914, Židenice – † 3. február 1997, Praha) bol český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších prozaikov druhej polovice 20. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Brne – Žideniciach.

Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slávneho Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.

Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.

Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladenských oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisár. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni – v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).

Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvoba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.

Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 1991 – 1997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.

Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrazného a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (napríklad Menzelove Ostře sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa nakladateľských cien.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsázky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu ani poetizmom. V neskorších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).

V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok.

Ztracená ulička, 1948
Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů
Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo; 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru")
Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok
Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel
Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná
Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment
Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
Kopretina, 1965
Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok
Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov
Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků
Morytáty a legendy, 1968
Domácí úkoly, 1970
Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch.
Něžný barbar, 1973
trilogie Městečko u vody:
- Postřižiny, 1976 – spomienková próza; 1980 sfilmovaná J. Menzlom
- Krasosmutnění, 1979
- Harlekýnovy milióny, 1981
Bambini di Praga, 1978
Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza
Každý den zázrak, 1979
Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky
Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980)
Příliš hlučná samota, 1980
Kluby poezie, 1981
Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991
Domácí úkoly z pilnosti, 1982
Listování ve stínech grafických listů, 1983
Domácí úkoly z poetiky, 1984
Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
Život bez smokingu, 1986
Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991
Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza
Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989 - ed. Jaromír Pelc

Kličky na kapesníku, 1989
Můj svět, 1989
Tři novely, 1989 obsahuje aj „Obsluhoval jsem anglického krále“.
Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi
Barvotisky, 1990
Krásná Poldi, 1990
Listopadový uragán, 1990
Schizofrenické evangelium, 1990
Kouzelná flétna
Ponorné říčky, 1991
Růžový kavalír, 1991
Aurora na mělčině, 1992
Večerníčky pro Cassia, 1993
Texty, 1994 úvahy