Bohumil Haluzický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bohumil Haluzický
slovenský spisovateľ, publicista, literárny historik a kritik

Narodenie 8. marec 1879
Bzová, Česko
Úmrtie 11. január 1957 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko

Bohumil Haluzický (* 8. marec 1879, Bzová, Česko – † 11. január 1957, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, publicista, literárny historik a kritik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie získaval v Uherskom Hradišti, Brne a na univerzite v Prahe, Lipsku a Heidelbergu, kde študoval slovanskú a germánsku filológiu. V rokoch 1906 – 1908 učil na strednej škole v Prahe, v rokoch 1908 – 1910 v Uherskom Hradišti, v roku 1919 bol riaditeľom gymnázia v Ružomberku, v rokoch 1919 – 1926 v Bratislave a od roku 1920 taktiež pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1926 – 1939 pôsobil ako redaktor Lidových novín v Brne a od roku 1939 ako dôchodca žil v Uherskom Brode a neskôr od roku 1946 v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti publicistiky bol autorom mnohých kritík, komentárov, jubilejných článkov, nekrológov a úvah, ktoré uverejňoval najmä v časopisoch a periodikách ako Lidové noviny, Prúdy, Slovenský denník, Slovenské hlasy a iné. Ako slovakofil a slovakista sa venoval dejinám slovenskej literatúry a účinne prispieval k osvetľovaniu vzťahov medzi slovenskou a českou literatúrou. Spočiatku sa zaoberal štúdiom štúrovského obdobia, neskôr sa zaujímal o dielo Martina Kukučína, no celý život zasvätil skúmaniu obdobia romantizmu. Poznatky zo svojej celoživotnej práce vydával knižne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928 – Martin Kukučín, monografia o slovenskom spisovateľovi
  • 1952 – Božena Němcová a Slovensko, celoživotné výskumy obdobia romantizmu
  • 1956 – Stopami rozpomienok, kniha čŕt obsahujúca spomienka na jeho vrstovníkov