Bohumil Hrabal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bohumil Hrabal 1988
foto Hana Hamplová

Bohumil Hrabal (* 28. marec 1914, Brno – † 3. február 1997, Praha) bol český prozaik, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších spisovateľov druhej polovice 20. storočia.

Životopisné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Hrabal sa narodil v Brne-Žideniciach a zomrel v Prahe po páde z okna na piatom poschodí nemocnice na Bulovce, v ktorej sa liečil.

Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slávneho Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.

Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval Hrabal na právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.

Bohumil Hrabal 1985
foto Hana Hamplová

Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladenských oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisák. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni – v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).

Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvoba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.

Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 1991 – 1997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.

Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrazného a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (spomeňme Menzelove Ostro sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa nakladateľských cien.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsázky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu ani poetizmom. V neskrších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).

  • V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok.
Bohumil Hrabal, namaľovaný medzi svojimi milovanými mačkami na Hrabalovej stene v Prahe-Libni
  • Ztracená ulička, 1948
  • Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů
  • Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo; 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru")
  • Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok
  • Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel
  • Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná
  • Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment
  • Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
  • Kopretina, 1965
  • Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok
  • Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov
  • Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků
  • Morytáty a legendy, 1968
  • Domácí úkoly, 1970
  • Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch.
  • Něžný barbar, 1973
  • trilogie Městečko u vody:
    • Postřižiny, 1976 – spomienková próza; 1980 sfilmovaná J. Menzlom
    • Krasosmutnění, 1979
    • Harlekýnovy milióny, 1981
  • Bambini di Praga, 1978
  • Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza
  • Každý den zázrak, 1979
  • Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky
  • Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980)
  • Příliš hlučná samota, 1980
  • Kluby poezie, 1981
  • Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991
  • Domácí úkoly z pilnosti, 1982
  • Listování ve stínech grafických listů, 1983
  • Domácí úkoly z poetiky, 1984
  • Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
  • Život bez smokingu, 1986
  • Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991
  • Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza
  • Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989
  • Kličky na kapesníku, 1989
  • Můj svět, 1989
  • Tři novely, 1989 obsahuje aj „Obsluhoval jsem anglického krále“.
  • Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi
  • Barvotisky, 1990
  • Krásná Poldi, 1990
  • Listopadový uragán, 1990
  • Schizofrenické evangelium, 1990
  • Kouzelná flétna
  • Ponorné říčky, 1991
  • Růžový kavalír, 1991
  • Aurora na mělčině, 1992
  • Večerníčky pro Cassia, 1993
  • Texty, 1994 úvahy

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]