Bohumil Vančo

	Bohumil Vančo
	psychológ, umelec, vynálezca, fotograf, filmový pracovník
Iné mená	Bohuš Vančo
Narodenie	14. október 1907; Madunice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	25. október 1990 (83 rokov); Burbank, Illinois, USA
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	psychológ
Rodičia	Štefan Vančo; Angelina, rod. Durdyová
Príbuzní	Milan Thomka Mitrovský
Súrodenci	Cyril, Metod, Jozef, Jaroslav
Manželka	Sulamit, rod. Mitrovská
Deti	2
Odkazy
Commons	Bohumil Vančo
	Biografický portál

Bohumil Vančo (* 14. október 1907, Madunice – † 25. október 1990, Burbank, Illinois) bol psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Štefan Vančo a matka Angelina rod. Durdyová. Študoval na gymnáziu v Nitre, psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (prof. J. Tvrdý). Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne, v roku 1938 získal titul PhDr. Pôsobil ako riaditeľ Psychotechnického ústavu a súčasne učiteľ dejín filmu na ŠUP, v rokoch 1940 – 42 zastával miesto riaditeľa Školfilmu v Bratislave, v rokoch 1945 – 46 pôsobil ako zástupca splnomocnenca vo Filmovom ústave v Prahe, v roku 1947 sa stal riaditeľom filmovej spoločnosti Slofis v Bratislave. V roku 1949 emigroval do Brazílie a v 1964 sa s rodinou presťahoval do USA.

Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Už 1937 vydal knihu Film a Škola, inšpirovanú dekrétom Ministerstva Školstva a osvety o využívaní filmu v procese výučby; v diele sa podrobne zaoberá nielen technickými, ale aj estetickými problémami filmu vôbec, psychologickými a pedagogickými momentami filmového vyučovania. Sám potom nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru a 1936 sa zapojil do diskusie o Fričovom Jánošíkovi v Slovenských pohľadoch.
V roku 1940 zakladá Školfilm, ústav pre školský a osvetový film. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu, jeho prínos v tejto oblasti nebol doteraz dostatočne zhodnotený. Pre Školfilm nakrútil snímku Výlet do Tatier (1942) a farebný národopisný film Ždiar (1943). V roku 1942 prednášal o organizácii filmových projektov na Slovensku, prispieval do časopisu Školfilmu. S K. Plickom stál (spolupracoval) pri zrode FAMU v Prahe. V Brazílii uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov, v USA sa venoval technike filmu, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, Ako aj štúdie o orto-stereoskopii. Medzi jeho záujmy boli astrofyzika a kozmogónia a napísal niekoľko štúdií k týmto témam.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

hrob na Národnom cintoríne v Martine (premiestnený z Maduníc - 9. Apríl 2010)

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné

Film a Škola. Praha 1937
A nova face do mundo Físico (portugalčina) (Marec 1971) (38 str.)
Epilogo - A nova face do mundo Físico (portugalčina) (Máj 1972) (Str. 39 – 57)
Search for the planet Vulcan (angličtina) (Marec 1976) (16 Str.)
The Basics of Orthostereoscopy (angličtina) (Dec. 1979) (12 Str.)

Filmy

Niekoľko perál slovenského Folklóru
Výlet do Tatier (1942)
Ždiar (1943);

Patenty

brazílsky patent č. 70999 (stereo prístroj na zobrazenie albumov, 1953);
č. 1176 (spätné širokouhlé zrkadlo na auto, 1955);
č. 1234 (prístroj na umiestnenie objektívov do stereoskopickej kamery a fotografického prístroja na získanie stereoskopického efektu od nekonečna až po minimálnu vzdialenosť, 1955);
č. 1290 (revolverové uchytenie 2 objektívov rôznej ohniskovej vzdialenosti pre fotografické prístroje, 1955);
č. 78538 (zväčšovacie zrkadlo pre osobnú potrebu a domácnosť, 1955).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský biografický slovník (zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok)
Lehuta, E.: Rehabilitácia, ktorá príde neskoro. Dialóg '90, 2, 1990, č. 24, s.2.
Archív BiO MS (korešpondencia, spomienky, výpis z matriky).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bohumil Vančo

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 32 - farnosť Madunice