Boj o investitúru
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Boj o investitúru bol mocenský konflikt medzi pápežmi a rímsko-nemeckými cisármi v rokoch 1075–1122, keď došlo k vzostupu moci a autority pápeža aj v dôsledku clunyjského hnutia.
Cisári Henrich IV. a Henrich V. sa snažili udržať si právo investitúry (vymenovať biskupov a dohľad nad voľbou pápeža). Pápež Gregor VII. 1075 vyhlásil primát duchovnej moci nad svetskou a postavil sa za nezávislú (kanonickú) voľbu biskupov. Spor bol dočasne prerušený zmierením v Canosse (1077). Cisárske vojská síce v roku 1084 obsadili Taliansko a Rím, ale v roku 1122 bol Henrich V. nútený uzavrieť s pápežskou kúriou kompromis - tzv. Wormský konkordát.
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.