Bolívia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bolívijský mnohonárodný štát
Vlajka  štátu Bolívia Znak  štátu Bolívia
Vlajka - Bolívia Znak - Bolívia
Národné motto:
šp.: ¡Morir antes que esclavos vivir!
(doslova: Zomrieť radšej ako byť otrokmi
)
Bolivia (orthographic projection).svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

Estado Plurinacional de Bolivia
  - Krátky Bolivia
Úradné jazyky španielčina, kečuánčina, aymarčina, guaraníjčina
Hlavné mesto Sucre
Najväčšie mesto Santa Cruz de la Sierra
Hlava štátu Evo Morales
Predseda vlády nie je
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

28. miesto
1 098 581 km²
1 084 391 km²
14 190 km²
1,2 %

Susedia Brazília, Paraguaj, Argentína, Čile, Peru
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

84. miesto
9 182 000

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

210. miesto
8,2 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav jún 2004

125. miesto
2817

Vznik

6. august, 1825 od Španielska

Forma štátu republika
Mena Boliviano
Gramotnosť 87%
Časová zóna

UTC-4

Štátna hymna Bolivianos, el hado propicio
Medzin. kód (ISO 3166-1) BOL
Kód motorových vozidiel (OSN) BOL
Internetová doména .bo
Smerové telefónne číslo +591

Bolívia, dlhý tvar názvu Bolívijský mnohonárodný štát (kastíl. Estado Plurinacional de Bolivia), je vnútrozemský štát v Južnej Amerike. Na severe a východe susedí s Brazíliou, s Paraguajom a Argentínou na juhu a s Čile a Peru na západe. Hlavné mesto Bolívie je Sucre.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Bolívie
Uyuni

Bolívia sa nachádza v centrálnej časti Južnej Ameriky na ploche 1 098 581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy Ánd, pričom centrálne územie vyplňuje náhorná plošina Altiplano. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh dažďových pralesov v povodí Amazonky (rieka Mamoré) a oblasti Gran Chaco v povodí rieky Paraná (Paraguaj). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. Pacifickej vojne v roku 1879.

Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán Nevado Sajama s výškou 6 542 m, ktorý sa nachádza v departmente Oruru. Severozápadnú hranicu zeme tvorí z malej časti jazero Titicaca. Najväčšími mestami sú La Paz, El Alto, Santa Cruz de la Sierra a Cochabamba. Hlavné mestá Sucre a La Paz patria medzi najvyššie položené hlavné mestá sveta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Časť španielskeho kráľovstva Rio de la Plata, nazývajúca sa Horné Peru, vyhlásila 6. augusta 1825 nezávislosť. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu Simóna Bolívara.

Prvé osídlenie územia dnešnej Bolívie je známe z rokov 200 pred Kr.- 600 n. l., kedy v stredných Andách vzniklo kultúrne centrum Tiahuanaco. Mesto sa stalo centrom ríše, ktorá pokrývala vedľa panvy pri jazere Titicaca aj rozsiahle časti bolívijských pohorí a časť pobrežia Tichého oceánu. Po roku 800 sa centrálna štátna organizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu Inkov, v ktorých čele stál Pačakuti Inka Jupanki. Roku 1460 dobyli Inkovia panvu jazera Titicaca a podmanili si tamojší indiánsky kmeň Aymará.

Španieli v Andách[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvých vojenských výpravách španielskych dobyvateľov roku 1533 a 1535 bola dnešná Bolívia spolu zo susedným Peru začlenená do španielskeho vicekráľovstva. Roku 1538 bolo založené dnešné hlavné mesto Sucre (vtedy pod názvom Ciudad de la Plata) a roku 1548 La Paz, dnešné sídlo vlády. Mimoriadny význam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v Potosí (1545). Roku 1776 sa stala Bolívia spolu s Argentínou, Paraguajom a Uruguajom súčasťou vicekráľovstva Rio de la Plata.

Nezávislosť Bolívie[upraviť | upraviť zdroj]

Simón Bolívar (po ňom je krajina pomenovaná)

V júni 1823 začala povstaním nacionalistov, vedených José Antoniom de Sucre, oslobodzovacia vojna proti Španielom. Skončila 6. augusta 1825 vyhlásením nezávislosti krajiny. Simón Bolívar, ktorý dal krajine meno, bol prezidentom len niekoľko mesiacov. Po ňom prevzal vládu v decembri 1825 Sucre, ktorý dal krajine druhú ústavu, tretiu potom presadil Andrés de Santa Cruz, ktorý Sucreho roku 1829 zosadil. Počas svojej desaťročnej vlády vyhlásil po úspešnej vojenskej výprave zjednotenie svojej krajiny s Peru, ale po zákroku Čile a Argentíny sa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánsku úniu rozpustiť.

Oslabenie krajiny vo vojnách[upraviť | upraviť zdroj]

Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti Čile (18791883) mala za následok stratu oblasti Atacama a tým jediného prístupu k moru. Vo vojne proti Brazílii (19021903) stratila Bolívia provinciu Acre a vo vojne s Paraguajom (1932-1935) veľkú časť oblasti Gran Chaco. Táto vojna navyše priviedla rozvrat bolívijského hospodárstva, čo malo za následok nastolenie vojenskej vlády. Jej veliteľ, plukovník Germán Busch, nechal zoštátniť americkú firmu Standard Oil. Napriek tomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čo viedlo k nepokojom, po ktorých prevzal vládu Víctor Paz Estenssoro, vodca Revolučného národného hnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario).

Vláda Paza Estenssora[upraviť | upraviť zdroj]

Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku 1953 previedol rozsiahlu pozemkovú reformu, v ktorej rozdelil veľkostatky roľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenie obrábanej pôdy na východe krajiny. V rokoch 1956 - 1960 bol prezidentom Hernán Siles Zuazo, potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom 4. novembra 1964.

Vojenská vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenská junta pod velením generála René Barrientosa sa ujala vlády 6. novembra 1964, čo vyvolalo niekoľko vzbúr baníkov, ktorých postavenie sa po poklese cien cínu na svetových trhoch zhoršilo. Bojov proti vojenskému režimu sa zúčastnil aj Ernesto Che Guevara, ktorý bol zastrelený 9. októbra 1967. Barrientosa vystriedal v čele junty plukovník Hugo Banzer Suárez, ktorý bol zvrhnutý koncom sedemdesiatych rokov, 29. júna 1980 sa v krajine konali voľby, po ktorých sa stal prezidentom Zuazo, ktorý musel odvracať ešte jeden pokus o vojenský puč (1982).

Návrat k demokracii[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Zuazo prevzal neblahé dedičstvo. Zlú hospodársku situáciu sa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľká nezamestnanosť a nízke mzdy však boli príčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi.

Roku 1985 bol zvolený prezidentom konzervatívny politik Víctor Paz Estenssoro: roku 1987 zaznamenala krajina po šiestich rokoch mierny ekonomický rast. V ďalších voľbách bol zvolený prezidentom Jaime Paz Zamora, po ňom v roku 1993 Gonzalo Sánchez de Lozada.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Správne členenie

Bolívia sa člení na 9 departmentov/departamentos (v zátvorke je uvedené hlavné mesto):

Departmenty sa ďalej delia do 100 provincií (provincias), provincie sa ešte členia do mnoho kantónov (cantones) a obcí (municipalidades).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom vrátane rozsiahlych ložísk rúd striebra. Práve tie sem privábili Španielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala so zbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť.

Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov Latinskej Ameriky. Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavne Indiánov, dodnes žije v značnej chudobe. Bolívia vyváža hlavne nerasty vrátane cínu. Je strediskom rozsiahleho ilegálneho obchodu s kokaínom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]