Boldva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′58″S 20°47′13″V / 48.21611°S 20.78694°V / 48.21611; 20.78694
Boldva
obec
A boldvai református templom.jpg
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Boršodsko-abovsko-zemplínska
Obvod (Kistérség) Edelénysky
Súradnice 48°12′58″S 20°47′13″V / 48.21611°S 20.78694°V / 48.21611; 20.78694
Rozloha 28 km² (2 800 ha)
Obyvateľstvo 2 312 (1. január 2011)
Hustota 82,57 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 3794
KSH 08396
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Boldva
Štatistika: www.ksh.hu

Boldva je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Edelényskom obvode.

Má rozlohu 2834 ha a žije tu 2352 obyvateľov (2010).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Boldva sa nachádza v strednej časti Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, neďaleko pohoria Cserehát, v údolí rieky Bodva, od ktorej je odvodený aj názov obce. Do obce sa je prístup pomocou ciest číslo 26 a číslo 3.

História a pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1203, no archeologické výskumy dokázujú, že toto územie je obývané od mladšej doby kamennej.

V období rokov 11751180 tu kráľ Belo III. postavil benediktínske opátstvo, z ktorého sa až dodnes zachoval gotickými časťami doplnený románsky kostol. Prvý vedecký prieskum a opis kostola urobil v roku 1888 Viktor Miškovský, zakladateľ pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku. V opátstve vzniklo prvé súvislé písomné dielo Pohrebná kázeň a modlitba (Halotti Beszéd és Könyörgés), ktoré bolo nájdené v kódexe Pray. Tento kódex sa následne do obce Diakovce v okrese Šaľa a odtiaľ do knižnice bratislavskej kapitole, ktorá je dnes drahocenným pokladom Maďarskej národnej knižnice. Opátstvo bolo spustošené pri tatárskej okupácií v roku 1285. Mnísi sa presťahovali na Somogyvár (v Šomoďskej župe), kostol ostal v rukách dediny. Jeho základy sa našli v roku 1976, kedy odkryli aj kružný kostol z doby Arpádovcov. Obec, ktorá bola v tomto období kalvínska, prežívala ťažké obdobie tureckej okupácie. Koncom 17. storočia sa sem presídlili evanjelici z Pribiliny.

Na začiatku 18. storočia sa väčšia časť dediny dostala do rúk Ádáma Szathmáry Királya, panoša Františka II. Rákociho. Szathmáryho náhrobný kameň stojí dodnes na tunajšom cintoríne.

Obecný rímskokatolícky kostol bol postavený v klasicistickom štýle v rokoch 19381939. Z ďalších pamätihodností sú významné kúrie a viaceré verejné budovy postavené na prelome 19. a 20. storočia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ratkoš, Peter. (1966) "Nový pohl'ad na vznik a funkciu Prayovho kódexu." In: Slovenská archivistika ISSN ---. zväzok 1 (1966) strany 98—120
  • Ratkoš, Peter. (1968) "A Pray-kódex keletkezése és funkciója." In: Századok ISSN 0039-8098. 102. évf. 5—6. sz. (1968) strany [941]—964.
  • Sopko, Július. (1982) Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a v Rumunsku = Codices latini medii aevi qui olim in bibliothecis Slovaciae asservabantur at nunc in Hungaria et Romania asservantur. Martin : Matica Slovenská, 1982. 399, [2] s. : ill. ; 30.1 cm (Stredoveké kódexy slovenskej proveniencie = Codices medii aevi qui in bibliothecus Slovaciae asservantur ac olim asservabantur, ISSN --- ; 2.)
  • Hulková, Marta. (1999) "Prayov kódex." In: Pamiatky a múzeá. - Roč. 48, č. 4 (1999), s. 52-53.
  • Valter, Ilona. (1999) "A boldvai református templom (volt bencés apátság)." ["Opátstvo v Boldve."] In: Čorejová, Jozefína, Bardoly István és Váliné Pogány Jolán (redakt. = szerk.). Viktor Miškovský a súčasná ochrana pamiatok v Strednej Európe : medzinárodná konferencia pri príležitosti 160. výročia narodenia Viktora Miškovského, Košice, Bardejov — 18.—21. mája 1998 = Myskovszky Viktor és a mai műemlékvédelem Közép-Európában : nemzetközi konferencia Myskovszky Viktor születésének 160. évfordulója alkalmából, Kassa, Bártfa — 1998. május 18—21. Bratislava : Pamiatkový ústav ; Budapest : Országos Műemlékvédelmi Hivatal, 1999. 246, [2] s. : ill. ; 30,5 cm ISBN 80-966977-7-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]