Bolesław Bierut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bolesław Bierut
poľský komunistický vodca
Bolesław Bierut
Narodenie18. apríl 1892
Lublin, Všeruská ríša
Úmrtie12. marec 1956 (63 rokov)
Moskva, ZSSR
PodpisBolesław Bierut, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bolesław Bierut

Bolesław Bierut (* 18. apríl 1892, Lublin – † 12. marec 1956, Moskva) bol poľský komunistický vodca, spojenec ZSSR, predstaviteľ stalinizmu, ktorý riadil krajinu v období po druhej svetovej vojne.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bierut sa narodil v Lubline. Pôvodným povolaním bol sadzač.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V ľavicovom hnutí sa angažoval od roku 1912. Členom Poľskej komunistickej strany (KPPR) bol od jej vzniku (1918). V roku 1925 odišiel do Moskvy, kde absolvoval štúdium v škole Komunistickej internacionály. Časy Stalinových čistiek prežil, na rozdiel od iných zahraničných komunistov, hoci KPPR bola sovietskym diktátorom rozpustená.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1943 bol vymenovaný za hlavu novovytvorenej Poľskej robotníckej strany, v rokoch 1944 – 47 pôsobil ako hlava dočasného poľského parlamentu (Krajowa Rada Narodowa).

Povojnová činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

8. marca 1946 vydal dekrét, ktorým skonfiškoval nemecké pozemky a majetok. V rokoch 1947 – 1952 bol prezidentom Poľska. Hoci Bierut verne napodobňoval Stalinove praktiky, odmietol uskutočniť politické procesy, podobné tým v Česko-Slovensku a Maďarsku, čím zrejme zachránil život svojmu nasledovníkovi Władysławovi Gomułkovi. Prenasledoval však vysokých predstaviteľov katolíckej cirkvi, vojenských vodcov z čias druhej svetovej vojny (Stanisław Tatar) a oponentov komunistickej totality.

Úmrtie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrobka Bolesłava Bieruta

Zomrel v Moskve počas návštevy v ZSSR, kde bol hosťom XX. zjazdu KSSZ, na ktorom Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hoci bol od prírody voči ženám plachý, mal pomer s množstvom známych poľských herečiek
  • Podobne ako Stalin, rád sa nechával fotografovať s deťmi. Na jednej z fotiek drží na rukách neskoršiu slávnu filmovú režisérku Agnieszku Holland.
  • Jeho syn Jan Chyliński bol v 70. rokoch veľvyslancom v Západnom Nemecku.
  • Vo Vroclave bola po ňom v časoch PĽR pomenovaná univerzita, v Bratislave počas ČSSR ulica.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]