Boleslav I. (Čechy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nástenná maľba kniežaťa Boleslava I. v znojemskej rotunde sv. Kataríny

Boleslav I., zv. Ukrutný (* asi 915 – † 15. júl 967) bolo (od 929) české knieža z rodu Přemyslovcov.

Údelník v stredných Čechách[upraviť | upraviť zdroj]

Ako druhorodený syn českého kniežaťa Vratislava I. a Drahomíry dostal už v mladom veku údel v stredných Čechách, kde si postavil hrad, ktorý nazval po sebe Boleslav.

Bratovrah[upraviť | upraviť zdroj]

Boleslav bol veľmi ambiciózny. Zrejme pod vplyvom svojej matky sa stal rozhodným odporcom spôsobu vlády svojho staršieho brata Václava. To ho priviedlo až k zosnovaniu sprisahania proti nemu, ktoré vyústilo do Václavovo zavraždenia na Boleslavovom hrade. Nasledovalo obsadenie Pražského hradu a mocenský prevrat v krajine, po ktorom boli prenasledovaní Václavovi najbližší radcovia a dôverníci. Bolo vyhnaných tiež množstvo kňazov.

V Proložní legendě o svatém Václavu sa o zavraždení Boleslavovho brata píše: „Krev pak jeho nemohli setříti po tři dni se stěn chrámových, neboť volala k Bohu jako Abelova proti Boleslavovi.“[chýba zdroj]

Vzostup Čiech za Boleslava[upraviť | upraviť zdroj]

Na druhej strane to bol práve Boleslav, kto dal previezť bratovo telo do Prahy a uložiť ho do kostola sv. Víta. „Po několika letech byly přeneseny ostatky jeho do slavného města Prahy a položeny byly u svatého Víta.“ (Proložní legenda o svatém Václavu).[chýba zdroj]

Ako české knieža si Boleslav počínal veľmi zdatne, historikmi je považovaný za jedného z najúspešnejších českých panovníkov. Značné úsilie vynaložil na posilnenie panovníckej moci. Stal sa skutočným tvorcom českého štátu. Za vlády Boleslava I. boli k přemyslovskému štátu pripojené Morava, Sliezsko, Krakovsko a Červené Hrady a v krajine sa pri správe krajov začala uplatňovať hradská sústava.

Svoje sídlo na Pražskom hrade dal novo postaviť z kameňa, rovnako ako dal prestavať svoj hrad v Boleslavi. Ako prvý z českých panovníkov dal raziť strieborné mince – denáre.

Zaviedol „daň z mieru“ ako povinný poplatok odvádzaný panovníkovi. Všetky tieto kroky smerovali k nezávislosti českého kniežatstva na rímsko-nemeckej ríši. V roku 950 sa však cisár Otto I. vypravil do Čiech a obliehaním boleslavského hradu obnovil lénnu závislosť českých kniežat.

Na cisárovej strane sa Boleslav zúčastnil v roku 955 slávnej bitky s Maďarmi na rieke Lech. Otvoril si tak – ako vtedy jediný kresťanský panovník na východ od ríšskej hranice cestu k expanzii na východ, v politických tradíciách Veľkomoravskej ríše. Položil základy vnútornej správy krajiny a zaslúžil sa o cirkevné osamostatnenie Čiech. S podporou pápeža Benedikta IV. a cisára Otta I. dal podnet k vzniku samostatnej cirkevnej provincie – pražskému biskupstvu. To bolo založené za vlády jeho syna Boleslava v r. 973. Jeho hranice boli totožné s hranicami vtedajšej ríše českých vojvodov a zahrňovali časť Sliezska, Krakovsko, Moravu a západné Slovensko. V kontinuite s cirkevným osamostatnením dal budovať kláštory. Najstarším na českej pôde sa stal kláštor benediktíniek pri Bazilike sv. Juraja na Pražskom hrade, založený v roku 970 jeho dcérou Mladou, kým najstarším mužským kláštorom bol v roku 993 založený kláštor v Břevnove pri Prahe.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Boleslav bol ženatý s bližšie neznámou Biagotou (*?, †?), o existencii ktorej svedčí iba jej meno vyrazené na rubovej strane Boleslavových denárov (BIAGOTACOIIIIX alebo BIAGOTACOVIIX) čo znamená manželka Biagota. Spolu mali štyri deti:

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

Bořivoj I.
* medzi 852 a 855
† medzi 888 a 891
  Ludmila
* asi 860
† 15. september 921
  ?   ?
         
     
  Vratislav I.
* 888
† 13. február 921
  Drahomíra zo Stodoranov
† po 935
 
     
   
Biagota?
OO   dátum neznámy
Boleslav I.
* asi 915
† 967/972
                   
                   
               
Boleslav II.
 * asi 932
 † 7. február 999
 
Strachkvas
 * asi 935
† 996
 
Dobravka
 † 977
 
Mlada
 † 9. apríl 994
 


Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Boleslav I.
Vladárske tituly
Predchodca
Václav I.
České knieža
929/935967/972
Nástupca
Boleslav II.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]