Boris Pahor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boris Pahor
Boris Pahor 2010.jpg
slovinský spisovateľ
Narodenie 26. august 1913 (100 rokov)
Terst, Rakúsko-Uhorsko
Národnosť slovinská
Ovplyvnil
Ovplyvnený

Boris Pahor (* 26. august 1913, Terst, Rakúsko-Uhorsko (dnes Taliansko) je slovinský spisovateľ. Je považovaný za jedného z najdôležitejších žijúcich autorov píšucich v slovinskom jazyku a bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru Slovinskou akadémiou vied a umenia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Boris Pahor sa narodil v Terste roku 1913, kde v rokoch 19191923 študoval na slovinskej základnej škole. V roku 1920 bol svedkom podpálenia slovinského Národného domu v Terste talianskymi fašistami a taktiež iných zločinov páchaných na slovinskom obyvateľstve žijúcom na území vtedajšieho Talianska. Po zrušení všetkých slovinských a chorvátskych škôl Gentilovou školskou reformou pokračoval v štúdiu v taliančine a zapísal sa do rímskokatolíckeho semináru v Koperi. Pokračoval v štúdiu teológie v Gorizii do roku 1938. V období 2. svetovej vojny po páde Mussoliniho vlády sa vrátil do Terstu, ktorý už bol pod nadvládou nacistov. Po pár týždňoch v Nemcami okupovanom meste sa rozhodol pridať k juhoslovanským partizánom. Posledný rok vojny prežil v troch koncentračných táboroch (Natzweiler-Struthof, Dachau a Bergen-Belsen). Po vojne bránil potreby slovinského demokratického štátu.

Jeho literárne diela sú uznávané vo Francúzsku, Nemecku, USA, Španielsku a vo Fínsku. Najznámejšie dielo je Nekropola, román o spisovateľovom živote v koncentračnom tábore Natzweiler-Struthof. Veľmi známa je aj trilógia o slovinskej menšine v Taliansku, preložená do nemčiny a francúzštiny. Taktiež veľa ďalších diel je preložených do francúzštiny, nemčiny, srbochorvátčiny, maďarčiny, angličtiny, španielčiny, taliančiny, katalánčiny a fínčiny.

Roku 1992 získal za svoje literárne dielo Prešernovu cenu, v máji 2007 mu bol udelený rád čestnej légie, najvyššie francúzske štátne uznanie. Rozličné inštitúcie ho už viackrát nominovali na Nobelovu cenu za literatúru. Roku 2009 sa stal riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umenia.

Po vydaní už tretieho výtlačku knihy Nekropola (cez 30 000 výtlačkov v taliančine) bol v nedeľu, 17. februára 2008, pozvaný do relácie štátnej televízii RAI (má cez 4,5 milióna divákov), v ktorej predstavil svoje dielo a upozornil na zločiny, ktoré boli páchané na Slovincoch talianskymi fašistami na území Terstu a inde.

Vybrané diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moj tržaški naslov (1948)
  • Mesto v zalivu (1955)
  • Vila ob jezeru (1955)
  • Nomadi brez oaze (1956)
  • Kres v pristanu (1959)
  • Onkraj pekla so ljudje (1961)
  • Nekropola (1967)
  • Varno naročje (1975)
  • Zatemnitev (1975)
  • Spopad s pomladjo (1978)
  • V labirintu (1984)
  • Zibelka sveta (1999)
  • Dihanje morja (2001)
  • Notranji odmevi (2003)
  • Trg Oberdan (2006)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]