Borovica pancierová

	Borovica pancierová
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae,Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	nahosemenné (Gymnospermae)
Oddelenie	borovicorasty (Pinophyta)
Trieda (classis)	ihličnany (Pinopsida)
Čeľaď (familia)	borovicovité (Pinaceae)
Rod (genus)	borovica (Pinus)
Druh (species)	borovica pancierová (Pinus heldreichii)
Vedecký názov
	Pinus heldreichii; H. Christ, 1863
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Borovica pancierová (staršie: borovica Heldreichova; lat. Pinus heldreichii) je európska borovica, rastúca v horských polohách predovšetkým na vápencoch na Balkáne, kde sa strieda s borovicou balkánskou, ktorá tu rastie na žule.

Do borovice pancierovej sa dnes obyčajne zahŕňa aj bývalý druh borovica bielokôra (Pinus leucodermis), a to niekedy v podobe poddruhu či variety borovice pancierovej (Pinus heldreicheii subsp. [alebo var.] leucodermis).

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Strom podobný borovici čiernej, až 35 m vysoký, rozvetvený až k zemi.

Koruna kužeľovitá, borka tenká, popolavá, dole hranato šupinovitá.

Vetvy a letorasty sú sivohnedé, letorasty sú na rozdiel od podobnej borovice čiernej srienistá.

Pupene pozdĺžne vajcovité, sivo-belavé s bielymi špičkami, bez živice.

Ihlice po 2, dlhé 4 – 9 cm, štetkovité na konci vetvičiek, tuhé, lesklo zelené.

Šišky jednotlivé, vajcovité, 7 – 8 x 2,5 cm, nezrelé tmavo fialové, zrelé hnedé.

Semená okrídlené, elipsovité, 6 – 7 mm veľké.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Na Balkánskom polostrove, v Bulharsku, Taliansku, a Turecku, ale ťažisko jej výskytu je predovšetkým v Albánsku. Rastie v nadmorských výškach 1 200 – 2 200 m n. m. na vápencových a dolomitových pohoriach.