Boubín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′28.673″S 13°49′2.964″V / 48.99129806°S 13.81749000°V / 48.99129806; 13.81749000
Boubín
nem. Kubany
vrch
Boubín.jpg
Pohľad na Boubín od Šumavských Hoštíc
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Prachatice
Pohorie Šumava
Poloha Boubínská hornatina
 - výška 1 362 m n. m.
 - súradnice 48°59′28.673″S 13°49′2.964″V / 48.99129806°S 13.81749000°V / 48.99129806; 13.81749000
Poloha v rámci Česka
Poloha v rámci Česka
Fire.svg
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Boubín

Boubín (1 362 m) (nem. Kubany) je juhočeský vrch v Boubínskej hornatine, piaty najvyšší vrchol českej časti Šumavy. Nachádza sa 3,5 km východne od Kubovej Hute, vrcholová časť patrí katastrálnemu územiu Včelná pod Boubínem, časti obce Buk (okres Prachatice). Oblý masív Boubína tvoria spolu s ostro tvarovaným Bobíkom (1 264 m) charakteristickú siluetu Šumavy viditeľnú aj zo značne vzdialených miest.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Český názov vrchu (v tvare Bubyn) je doložený v latinskej listine z roku 1398 a znamenal Búbov (Boubov) vrch. Nemecké obyvateľstvo nazývalo vrch Kuboberg (prvýkrát doložené v roku 1728) podľa osady Kubohütten (Kubova Huť). V 19. storočí bol nemecký názov umelo pozmenený na Kubany v zmysle Kubanov vrch.

Rozhľadňa[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhľadňa na Boubíne.

Od novembra 2004 je na vrchole obnovená 21 m vysoká drevená rozhľadňa, ponúkajúca znamenitý výhľad na celú panorámu Šumavy (Libín, Kleť, Chlum, Bobík, Smrčina, Plechý, Stožec, Třístoličník, Luzný, Černá hora, Poledník) na jednej strane a do vnútra Čiech (Vimperk, Brdy, JE Temelín, Hluboká nad Vltavou) na strane druhej. Za dobrej viditeľnosti je možné vidieť i Alpy. Po drevenom schodisku (109 schodov) umiestnenom v strede veže sa turista dostane až na ochodzu, umiestnenú v siedmom nadzemnom poschodí. Veža je v základni široká 7x7 m a vo vrcholovej časti sa zužuje na šírku 4x4 m. Rozhľadňa je volne prístupná, ale len od 1. apríla do 30.novembra.

Stavba rozhľadne bola začatá v júli 2004, stála celkovo asi 3 milióny korún a bola vykonaná firmou SMP Construction. Podľa podmienok stavebného povolenia nesmela byť použitá pri stavbe žiadna ťažká technika, takže 60 ton stavebného materiálu bolo postupne dopravené na vrchol Boubína ručne, lanovkou alebo koňmi. Slávnostne bola otvorená v máji 2005.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Boubín je prístupný z niekoľkých smerov. Najkratšia cesta (5 km) na vrchol vedie z Kubovej Hute po modrej turistickej značke. Na Boubín vedie tiež červená značka z Vimperku, žltá značka zo Šumavských Hoštíc cez Včelnou pod Boubínom, červená značka z Volarov a modrá značka z Lenory cez Zátoň. V reakcii na otvorenie rozhľadne Správa NP a CHKO Šumava dočasne uzatvorila v prvej polovici roku 2005 prístupové cesty na vrchol Boubína až na jedinú provizórnu trasu. V auguste 2005 bola znovu otvorená cesta v úseku rázcestie Na křížkách – vrchol Boubína, po ktorej vedú spoločne červená značka z Volarov a modrá z Lenory. Naďalej zostali uzatvorené záverečné úseky zostávajúcich troch turistických chodníkov. Modrá značka z Kubovej Hute sa odkláňa pod Johnovým kameňom na náhradnú zeleno značenú trasu, ktorá vedie po lesnej ceste a napájajú sa na ňu i chodníky z Vimperku a Šumavských Hoštíc. V roku 2006 bol záver výstupovej cesty na Boubín premenený na drevený chodník so zábradlím.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Základňa rozhľadne na Boubíne.
  • Na vrcholovej plošine je umiestnený chránený trigonometrický bod I. radu a pamätný žulový obelisk s nápisom „Kardinal Friedrich Fürst von Schwarzenberg 3.8.1867 pripomínajúci návštevu vtedajšieho pražského arcibiskupa.
  • Na južnom svahu Boubína, 2 km od vrcholu, v nadmorskej výške 925 m sa nachádza Boubínské jezírko. Bolo vybudované v roku 1833 (1836) ako umelá vodná nádrž na Kaplickom potoku pre umožnenie plavby dreva z boubínských lesov do sklárne v Lenore. Rozloha jazierka je 0,37 ha, jeho najväčšia hĺbka pri výpusti dosahuje 4 m. Pre svoj účel slúžilo ešte v roku 1957.
  • 1,2 km juhovýchodne od vrcholu, v nadmorskej výške 1 135 m sa na Lukenskej ceste nachádza miesto zvané Křížová smrč. Je to kamenný pomníček pripomínajúci strom, ktorý tam stával až do roku 1895 (mal 395 rokov a bol vysoký 57,72 m). Trojhranný kamenný stĺp, stojaci na jeho mieste súčasne pripomína geografický bod, kde sa stýkajú bývalé polesia včelenské, zátoňské a mlynařovické.
  • 1 km západne od vrcholu, v nadmorskej výške 1 296 m stojí na Srním vrchu Johnův kámen. Bol postavený na počesť schwarzenberskému lesmajstrovi Josefovi Johnovi, ktorému sa pripisujú zásluhy na vzniku Boubínského pralesa. Pomník je podobne ako Křížová smrč trojmedzníkom troch bývalých polesí – Zátoň, Kubova Huť a Včelná.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boubín na českej Wikipédii.