Boutó

Poloha Buto

Boutó alebo Boutos alebo Boutosos (starogr. Βοῦτος, Βουτώ), egyptsky Džebout (staroeg. ḏbˁwt) → Per-Vadžet (staroeg. pr-w3ḏt), bolo staroegyptské hlavné mesto 5. dolnoegyptského nomu, ležiace 95 km východne od Alexandrie, v nílskej delte. Grécky názov je odvodený od mena bohyne Mut, ktorá v neskorších dobách splynula s miestnou bohyňou Vadžet, a od tej je zas odvodené egyptské pomenovanie mesta. Boutó bolo postavené ma Sebannytskom ramene rieky Níl, neďaleko od jeho ústia a na južnom brehu Boutského jazera (starogr. Βουτικὴ λίμνη). Dnes sa na tomto mieste nachádza Kem Kasír.

Boutó pôvodne pozostávalo z dvoch miest – Pe (staroeg. p) a Dep (staroeg. dp), ktoré sa spojili do jedného celku. Bohyňa Vadžet bola pôvodne miestne božstvo a ochrankyňa tunajšej veštiarne. V dobe Ptolemaiovcov bolo Buto hlavným mestom nílskej delty, či podľa Herodiána hlavnou osadou. Herodotos ho označuje ako hlavné mesto Chemmitského nomu, Ptolemaios Ftenotitského nomu a Plínius Starší jednoducho oblasti Fteneta.

Boutó malo veľký význam už v preddynastickom období starovekého Egypta. Archeologické nálezy dokladajú, že po zjednotení Egypta nahradila kultúra Horného Egypta miestnu kultúru z Bouta, čo umožňuje presnejšie sledovať samotný proces zjednotenia.

Mesto bolo v staroveku preslávené svojim chrámom a veštiarňou bohyne Vadžet, ktorú Gréci stotožňovali so svojou Léto alebo Ladónou. Na počesť bohyne sa v Boute konali každoročné slávnosti. Okrem tohoto chrámu sa v Boute nachádzala aj menšia svätyňa boha Hora a bohyne Bast.