Briseis (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bríseovna)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Giovanni Battista Tiepolo, Eurybates a Talthybios vedú Bríseovnu Agamemnónovi, 1757, freska, Villa Valmarana, Vicenza

Briseis (iné názvy: Bríseis, Briseida, Bríseida, Bríseovna;gr. Βρισηίς - Briseis/iný prepis: Bríseis, lat. Briseis) bola mytologická bytosť, dcéra kráľa Brisea a milenka trójskeho hrdinu Achillea.

Bríseovna sa v mýtoch spomína výhradne v súvislosti s udalosťami súvisiacimi s trójskou vojnou. I keď by sa zdalo, že jej rola bola zanedbateľná, do priebehu vojny zasiahla ako jedna z kľúčových postáv.

Bríseovna v mytológii[upraviť | upraviť zdroj]

Achilles sa jej zmocnil pri dobývaní mesta Lyrnéssa v Tróade, ktoré napadol, aby zaobstaral svojim mužom bojujúcim v Tróji potravu. Napriek tomu, že ju získal vlastne ako vojnovú korisť, takmer vzápätí sa do nej zaľúbil. Bríseovna, hoci pri bojoch v meste prišla Achillovou rukou o manžela, opätovala jeho city. Zdalo sa, že ich spoločnému šťastiu nestojí nič v ceste, osud však všetko zariadil inak.

Dôležitý moment v ich vzťahu nastal v desiatom roku trójskej vojny. Achájci vedení Achillom sa vypravili proti Tébam a priniesli si z nich bohatú vojnovú korisť. Medzi nimi bolo mnoho krásnych žien, ktoré si rozdelili Achilleovi muži. Najkrajšie dievča menom Chrýseovna pripadlo veliteľovi vojsk, mykénskemu kráľovi Agamemnónovi. Čoskoro nato prišiel do gréckeho tábora Chrýseovnin otec, Apolónov kňaz Chrýseos, ktorý Agamemnóna prosil aby mu dcéru za bohaté výkupné vrátil. Ten sa naňho oboril, odmietol jeho prosbu a vyhnal ho z tábora. Urazený kňaz sa obrátil na Apolóna s prosbou, aby Achájcov potrestal. Apollón na prosbu svojho kňaza zoslal na achájske vojská mor. Keď bojovníci hynuli od choroby a Agamemnón na odvrátenie nešťastia nerobil nič, zvolal Achilles bojovníkov na poradu. Na nej veštec Kalchas vyhlásil, že Apollónov trest možno odvrátiť jedine tak, že kňazovi vrátia jeho dcéru s ospravedlnením, no už bez výkupného. Agamemnón, oboznámený s výsledkom porady, vyhlásil, že v záujme vojska sa dievčaťa zriekne, no chce zaň náhradu – a vybral si Bríseovnu.

...Však moju si vypočuj hrozbu.

Ako mne odníma Apollón Foibos Chrýsovu dcéru,
ktorú mu odošlem so svojou loďou a svojimi druhmi,
tak ja zas odvediem Brísovu dcéru s prekrásnou tvárou, zo stanu
tvojho, tvoj dar, to aby si naozaj spoznal
o čo som mocnejší než ty...

– (Homér, Ílias, I. spev)

Achilles, i keď zarmútený veliteľovým rozhodnutím, podriadil sa mu. No vzápätí vyhlásil, že pokiaľ mu Agamemnón nevráti milenku a neospravedlní sa mu, on ani jeho vojaci nebudú vo vojne pokračovať. Toto rozhodnutie sa čoskoro ukázalo ako veľmi závažné. Aby si Achilles poistil, že Agamemnón jeho podmienke vyhovie, požiadal svoju matku Thetis aby sa prihovorila u najvyššieho boha Dia aby odteraz pomáhal Trójanom a prinútil tak Agamemnóna odprosiť ho.

Achájcom sa v bojoch prestalo dariť a preto Agamemnón požiadal Achillea o udobrenie a sľúbil mu Bríseovnu vrátiť. Achilles však vo svojom hneve zotrval a za svoju neústupčivosť zaplatil smrťou svojho najlepšieho priateľa Patrokla. Vtedy sa s kráľom udobril.

Z Bríseovninej lásky sa však neradoval dlho; čoskoro bol v boji šípom trójskeho princa Parida usmrtený.

Bríseovna v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Postava Bríseovnu sa objavuje aj v umeleckom spracovaní. predovšetkým je jednou z hlavných postáv Homérovej Iliady, kde jej autor venuje tridsaťšesť veršov. Jej dôležitosť v dejovej osnove eposu spočíva v tom, že okolo jej postavy sa odvíja ústredný príbeh.

Jej láska k Achilleovi dala podnet k viacerým literárnym spracovaniam nielen v antike ale aj v modernej dobe. Známy je Bríseovnin list Achilleovi z Ovidiových Listov héroín.

Bríseovnina podoba je vyobrazená na niekoľkých antických vázach. Z pompejského Domu Tragického básnika sa v Národnom archeologickom múzeu v Neapole nachádza freska Achilles odovzdáva Bríseovnu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava 1980
  • J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980
  • Homér, Ílias, Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986, prel. M. Okál