Bratislava - mestská časť Devín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°10′00″S 16°59′00″V / 48.166667°S 16.983333°V / 48.166667; 16.983333
Bratislava - mestská časť Devín
mestská časť Bratislavy
Devin village.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 158 m n. m.
Súradnice 48°10′00″S 16°59′00″V / 48.166667°S 16.983333°V / 48.166667; 16.983333
Rozloha 13,98 km² (1 398 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 179 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 84,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Ľubica Kolková[3] (SIEŤ, MOST-HÍD, SDKÚ-DS, SaS, KDH)
PSČ 841 10 (pošta Bratislava 49)
ŠÚJ 529401
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Devinsvg.svg
Wikimedia Commons: Devín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.devin.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bratislava - mestská časť Devín (iné názvy: Bratislava - Devín, Mestská časť Devín, Devín; maď. Dévény, nem. Theben) je jedna z najmenších mestských častí Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Morava a Dunaj. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je zrúcanina hradu Devín. Je to jedna z najnavštevovanejších pamiatok v Bratislave. V obci je aj gotický rímskokatolícky kostol sv. Kríža - Panny Márie z druhej polovice 13. storočia či Pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny. Väčšina obyvateľov Devína dochádza za prácou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne tu mali sídlisko Kelti, koncom 1. stor. pred Kr. sa tu usadzovali aj rímski obchodníci. V 1. stor. tu Rimania postavili strážnu stanicu, ktorá sa skladala z rôznych stavieb, ktoré sa časom menili. Sídlila tu posádka légie z Carnunta. Koncom 4. stor. bola posádka opustená, neskôr sa tu usadili Slovania, ktorí na hradnom kopci postavili viac murovaných stavieb, pričom sekundárne využívali rímske stavebné materiály. Meno Devín môže byť buď slovanského, alebo keltského pôvodu. [4]

Oblasť Devína postihli v roku 2002 záplavy, tzv. storočná voda. Ľudí museli evakuovať, mnoho domov bolo zatopených.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Avarská Brigadnická Delená cesta Devínská cesta Dolnokorunská Gronárska Hadia cesta Hradná Hutnícka Korunská Kozičova Kremel’ská Lomnická Medová Mládežnicka Muránská Námestie Práce Pod Kobylou Pod Skalou Priama cesta Rímska Rytierska Slovanské Nábrežie Slovienská Stepná cesta Spätná cesta Úvozná Viničná Štitová

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]