Brazílske džiu-džicu
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Brazílske džiu-džicu alebo brazílske jiu-jitsu (skr. BJJ) je bojové umenie a v niektorých krajinách aj bojový šport, ktorý sa sústreďuje hlavne na boj na zemi. BJJ vzniklo na začiatku 20. storočia z džuda.
BJJ využíva princípy a techniky páky, znehybňovacie techniky a predovšetkým boj na zemi, pomocou ktorých dokáže fyzicky slabší bojovník poraziť silnejšieho protivníka. BJJ môže byť trénované pre účely sebaobrany alebo ako šport. Zápasenie a dril hrá v tréningu kľúčovú úlohu.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Za zakladateľa BJJ sa považuje Micujo Maeda (tiež známy ako Conde Koma alebo Count Comba), japonský džudista a člen Kodokana. Meada bol jeden z piatich členov Kodokanu, ktorých zakladateľ džuda Kano Džigoro poslal do zahraničia, aby šírili toto bojové umenie vo svete.
Meada odišiel z Japonska v roku 1904. Navštívil veľa krajín, v ktorých poukazoval na techniku "jiu-do" a prijímal výzvy od zápasníkov (wrestling), boxerov a rôznych ďalších bojovníkov. To všetko pred príchodom do Brazílie 14. novembra 1914.
Od jeho začiatkov bolo džudo oddelené od jiu-jitsu v cieľoch, filozofií aj výcvikovom režime. Hoci existovalo veľké súperenie medzi učiteľmi jiu-jitsu, bola to viac-menej Kanova ambícia aby zreteľne odlíšil svoje umenie. Pre Kana nebolo džudo len výhradne bojové umenie, bol to hlavne šport, metóda na propagovanie fyzickej aktivity, budovania charakteru u mládeže a vytvorenie správneho spôsobu života. Brazílske Jiu-jitsu do značnej miery ovplyvnila práve táto jeho filozofia. Brazílske Jiu-Jitsu
BJJ sa dostalo do medzinárodného povedomia na začiatku 90-tych rokov, keď Royce Gracie, dnes považovaný za legendu tohoto športu, zvíťazil v prvom, druhom a štvrtom turnaji Ultimate Fighting Championship (UFC). Išlo o jednodňový pyramídový vyraďovací turnaj, kde víťaz zápasil tri alebo viackrát počas jedného večera. Royce mal často oveľa väčších a ťažších súperov, ktorí používali rôzne štýly ako box, shoot-fighting, džudo, taekwon-do a zápasenie. Vtedy sa BJJ stalo podstatnou zložkou výbavy mnohých ultimátnych bojovníkov a tiež upriamilo pozornosť na význam boja na zemi.
Štýl boja[upraviť | upraviť zdroj]
BJJ kladie dôraz na boj na zemi a techniky, ktoré donútia súpera vzdať sa (tzv. submission). Tieto techniky obsahujú aj mnohé iné bojové umenia, či už so zameraním na boj na zemi alebo nie. Vychádza sa z predpokladu, že najväčšou výhodou väčšieho a silnejšieho súpera je dosah a sila úderov, pričom pri zápasení na zemi sa tieto výhody zmiernia.
V BJJ je mnoho techník, ako dostať súpera na zem. Keď je súper už na zemi, existujú pohyby a protipohyby, ako ho dostať do pozície, z ktorej sa dá aplikovať ukončovacia technika. Práve dosahovanie dominantnej pozície na zemi je to, čím sa BJJ vyznačuje. Používa sa pri tom tzv. guard (základná obranná pozícia) a prechádzanie cez guard do výhodných pozícií ako sú tzv. side control (zaľahnutie zboku), mount (vysadnutie na súpera) a back mount (kontrola súpera od chrbta). Mnohí tento systém pohybov a protipohybov prirovnávajú k šachu, kde jeden urobí ťah a druhý naň zareaguje protiťahom, predovšetkým ak súperia dvaja skúsení bojovníci. Ukončovacia technika je ekvivalentom matu.
Väčšina submission techník sa delí do dvoch skupín – páky a škrtenia. V páke ide o izolovanie súperovej ruky alebo nohy a aplikovanie váhy tela alebo páky na túto časť, čím sa daný kĺb dostáva za svoju prirodzenú dráhu pohybu. Tlak na kĺb sa postupne zvyšuje, až kým sa súper vzdá buď slovne alebo opakovaným zaklopaním dlaňou na žinenku či súpera. V škrtení ide o dusenie a zastavenie prísunu krvi do mozgu, čo vo vzácnych prípadoch môže viesť k chvíľkovej strate vedomia, ak sa súper nevzdá dosť skoro.
Tréning[upraviť | upraviť zdroj]
Športové BJJ sa zameriava na submission techniky bez použitia úderov, pričom žiaci môžu cvičiť v plnej rýchlosti a nasadení, čo pripomína podmienky na skutočnej súťaži. Tréning sa zväčša delí na kondičnú prípravu, nácvik techník, kde sa súper nebráni, na zápasenie s obmedzeným počtom techník a plnohodnotné zápasenie, kde sa žiaci snažia jeden druhého donútiť vzdať sa všetkými povolenými technikami.