Brembo
| Brembo GmbH | |
.svg){kind=logo} | |
| Právna forma | akciová spoločnosť |
|---|---|
| Založená | 1961 |
| Zakladateľ | Emilio Bombassei |
| Sídlo | Bergamo, Taliansko |
| Priemysel | Automobilový priemysel |
| Produkcia | Brzdové komponenty |
| Prevádzkový príjem | ▲ € 911.9 miliónov (2007)[1] |
| Zamestnancov | 5700 (2008)[1] |
| Dcérske spoločnosti | AP Racing Marchesini |
| Web | www.brembo.com |
.JPG)
Brembo S.p.A. je taliansky výrobca automobilových brzdových systémov, najmä pre vysokovýkonné autá a motocykle. Firma bola založená v Bergame v Taliansku v roku 1961. Skoro po svojom založení sa začala špecializovať na kotúčové brzdy, ktoré boli výhradne dovážané zo Spojeného kráľovstva. Firma v roku 1964 podpísala zmluvu s automobilkou Alfa Romeo a stala sa oficiálnym dodávateľom brzdových komponentov pre Moto Guzzi v roku 1972.
V roku 1980 začala firma dodávala komponenty pre automobilky BMW, Chrysler, Lancia, Mercedes-Benz, Nissan a Porsche.
Brzdy Brembo sú štandardnou výbavou mnohých superšportových automobilov ako Aston Martin, Audi, Ferrari, Lamborghini, Maserati, Mercedes-Benz, Pagani či Porsche a tiež niektorých amerických high-end športových automobilov ako Ford GT, Chevrolet Corvette, Cadillac CTS-V či Dodge Viper a ďalších športových kupé ako Chevrolet Cobalt SS či Nissan 350Z Track Edition. Ostatné značky, ktoré majú brzdy brembo (buď ako štandardné alebo voliteľné príslušenstvo) sú: Acura, Alfa Romeo, Buick, BMW (vrátane Mini), Chrysler, Fiat, Holden,[2] Hyundai, Jaguar, Land Rover, Lexus, Mitsubishi, Nissan ,Opel, Peugeot, Infinity, Pontiac, Renault, Seat, Subaru, Vauxhall, Volkswagen, Volvo a Jeep.
Medzi motocykle používajúce brzdy Brembo patria Aprilia, Bimota, BMW, Ducati, Harley-Davidson, Husqvarna, IMZ-Ural, KTM, Moto Guzzi, MV Agusta, Suzuki, Triumph, Victory a Voxan.
V roku 2000 odkúpil britského výrobcu pretekárskych brzdových systémov a spojok AP Racing.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Key Figures [online]. brembo.com, [cit. 2007-08-06]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.
- ↑ John Mellor. First drive: Holden takes Commodore to the Redline [online]. GoAuto, 10. septenber 2010, [cit. 2010-11-13]. Dostupné online. Archivované 2011-11-08 z originálu.