Breznica (okres Stropkov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Breznica
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Nadmorská výška 176 m n. m.
Súradnice 49°09′47″S 21°39′40″V / 49,163056°S 21,661111°V / 49.163056; 21.661111
Rozloha 9,92 km² (992 ha) [1]
Obyvateľstvo 848 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 85,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1404[3]
Starosta Slavomír Brendza[4] (SNS, HLAS-SD)
PSČ 091 01 (pošta Stropkov)
ŠÚJ 527157
EČV (do r. 2022) SP
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Breznica 100
091 01  Stropkov
E-mailová adresa poslať email
Telefón 718 17 50
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Breznica
Webová stránka: breznica.dcom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Breznica je obec na Slovensku v okrese Stropkov. Je to počtom obyvateľov najväčšia obec v okrese.

Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Breznica leží v geografickom celku Ondavskej vrchoviny južne od Stropkova. Je vybudovaná po oboch stranách potoka Vojtovec pri jeho sútoku s riekou Ondava v nadmorskej výške 176 m. Najvyšším vrchom chotára je Baranov (348 m n. m.). Chotár s rozlohou 991 ha leží východne od rieky Ondavy. Orná pôda zaberá rozlohu 329 ha, ostatná pôda je lesná a poľnohospodárska.Obec s pôdorysom v tvare kríža je v smere sever - juh dlha 1,8 km, v smere východ - západ 1 km. Má 2 autobusové zastávky. V roku 1921 bola autobusovou dopravou prepojená s mestami Prešov, Vranov a Stropkov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá uznaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1404.[3] Obec patrila k hradnému panstvu Stropkov, kde v tom čase vládli „Perenyiovci”, od roku 1567 „Pethovci“ a od 18. storočia rodina „Hadik Barkoczymu“. Vystriedala niekoľko názvov: r. 1404 „Wrezniche“, r. 1408 „Breza“, r. 1430 „Antiguabriza“, r. 1454 „Nagbriza“, r. 1773 „Welka Breznicza“ a od r. 1927 „Breznica“.

Obec bola postavená a žila na slovenskom poddanskom práve a podľa toho platila najvyššie dane a poplatky. Kým v roku 1454 mala 5,5 usadlostí, 12 sedliakov a 5 želiarov, v roku 1715 tu žilo len 7 sedliakov a 4 želiari. V roku 1767 sa počet usadlostí zvýšil na 21. V roku 1787 mala obec 462 obyvateľov, v roku 1828 555 obyvateľov, v roku 1900 459 obyvateľov, v roku 1991 705 obyvateľov, v súčasnosti 774 obyvateľov.

V 15. storočí bol v obci postavený drevený Kostol sv. mučeníkov Kozmu a Damiána so samostatnou zvonicou a jedným zvonom. Ten však v polovici 18. storočia vyhorel. Dnešný murovaný kostol zasvätený sv. Jozefovi bol vybudovaný v r. 1763. V 15.- 16. storočí bola obec farnosťou. Dôvod zániku farnosti nie je známy. Od r. 1997 je znova farnosťou s filiálkou Sitníky a N. Olšava. V prvej matrike sa v obci BREZNICA nachádzali najčastejšie tieto priezviská – Mihalenko, Novotňak, Ribar, Vaško, Brendza, Varga, Mandula, Mudry, Krajnik.

Obec bola vypálená 21.9.1944 počas bombardovania letectvom Červenej armády a v novembri 1944 nemeckými vojskami za pomoc partizánom.[5]

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

V 15. storočí bol postavený umelý rybník s rozlohou cca 1,5 ha a vodný mlyn na 3 kamene, v 16. storočí stará farská budova, v 2. polovici 18. storočia panský majer a budova pre správcu majetku (kaštieľ). V roku 1903 pribudla budova štátnej ľudovej školy (učilo sa maďarsky). V rámci povojnovej obnovy v rokoch 1947 – 1949 bolo postavených 18 domov, v roku 1957 ďalších 7, väčšinou svojpomocne. 28. 10. 1950 bola obec elektrifikovaná a bol napojený miestny rozhlas. V roku 1959 bol postavený kultúrny dom, v roku 1960 boli upravené cesty, postavené 2 mosty na miestnom potoku a predajňa OD, roku 1976 požiarna zbrojnica, cesta na cintorín, vodovod, roku 1981 daná do užívania Materská kola, v roku 1994 bola obec plynofikovaná, v roku 1997 bol postavený Dom nádeje a začalo sa s výstavbou kanalizácie, v roku 2003 bol obnovený obecný rozhlas a v roku 2004 bola dokončená a skolaudovaná stavba šatní a tribúny TJ.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Do 22. 6. 1888 sa vyučovalo v cirkevnej škole v bývalej farskej budove. Vyučovali cirkevní pracovníci alebo ľudia nimi poverení. Posledným učiteľom bol p. G. Duplinský s manželkou. V rokoch 1903 – 1918 v novej budove školy vyučovala Ema Keyvari v maďarčine. V rokoch 1920-1923 učiteľ Kaszay zaviedol pravidelnú školskú dochádzku s vyučovacím jazykom slovenským. V rokoch 1937 – 1963 v obci pôsobilo ochotnícke divadlo, v roku 1960 bolo otvorené stále kino, kde sa premietalo 3-krát týždenne. V obci sa nachádzajú tenisový kurt s antukovým povrchom, futbalové a multifunkčné ihrisko.

Rímskokatolícky Kostol Svätý Jozef

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár obce tvoria 2 hlavné časti: rovinatá a väčšia svahovitá, kde prevládajú sprašové hliny. V lesoch prevláda buk, hrab, breza, osika, borovica. Zo zvierat tu žije jeleň, diviak, v menšom počte jazvec, zajac, vlk, líška, kuna, rys. Vtáctvo je zastúpené rôznymi druhmi, ktoré tu zimujú, ale aj priletujú na hniezdenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 77 – 78.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 22.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]