Brezová pod Bradlom

Brezová pod Bradlom
mesto
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Myjava
Nadmorská výška	265 m n. m.
Súradnice	48°39′57″S 17°32′26″V
Rozloha	41,08 km² (4 108 ha)
Obyvateľstvo	5 109 (31. 12. 2011)
Hustota	124,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1262
Primátor	Mgr. Eva Ušiaková (SMER)
PSČ	906 13
ŠÚJ	504262
EČV	MY
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Nám. gen. M. R. Štefánika 1 906 13  Brezová pod Bradlom
E-mailová adresa	mesto@Brezova.sk
Telefón	694 22 11, 624 21 51
Fax	694 22 38
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Brezová pod Bradlom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: brezova.sk
Freemap.sk: mapa
Slovenský portál

Brezová pod Bradlom

Hurbanov pomník

Pomník Štefana Osuského

Brezová pod Bradlom je mesto ležiace v Trenčianskom kraji v okrese Myjava.

Polohopis

Časti obce

Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina („Židovské“).

Ulice

Ulice v Brezovej pod Bradlom: Myjavská, Prietržská, Bukovská, Bradlianska, Družstevná, Štúrova, J. Kráľa, Záhumnie, Budovateľská, Sídlisko D. Jurkoviča, Dr. Š. Osuského, Sídlisko Horný rad, Garbiarska, Hurbanova, Piešťanská, Baranecká, Odbojárov, Sídlisko Dolné Lúky, Vajanského, Pod vŕškami, Dolina, Staničná, Partizánska, Cesta SNP, Športová, Družstevná Námestia: Nám. M. R. Štefánika, Nám. 7. Apríla

Vodné toky

Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.

Symboly obce

Erb obce

V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia.

Historické znaky:

1. Brezové listy položené na štít
2. Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia
3. Košatý strom vyrastajúci z pažite
4. Silueta mohyly na Bradle

Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou. Znak číslo1 sa používal v 17. storočí, znak číslo 2 v 18.-19. storočí, znak číslo 3 na prelome 19. a začiatkom 20. stočia, znak číslo 4 v rokoch 1928 – 1948.

Typáriá

1. Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643.
2. Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Odtlačok na listine z roku 1678.
3. Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709.
4. Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pečatného pola vyrastá z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augusta 1839 v archíve Múzea SNR Myjava.
5. Pečiatka z konca 19. storočia. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J.
6. Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927.
7. Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis: BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939.
8. Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. storočia. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948.

Dejiny

Prvá písomná zmienka týkajúca sa územia Brezovej pochádza z dotačnej listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1263. Začiatky trvalejšieho osídľovania sú v 15. a prvej polovice 16. storočia. V roku 1568 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou čachtického panstva na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom.

Ťažké životné podmienky spojené s osídľovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilnej rekatolízácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Stali sa z nich rozhľadení, slobodnomyselní ľudia s hlbokým vzťahom ku kraju, obci a cirkvi. Takto pripravení dokázali odolať i maďarizačným snahám uhorského štátu a zachovať si svoju vieru a reč. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovoľníkov medzi ktorými bolo i veľa Brezovanov.

Aj rok 1918 a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov našiel na Brezovej priaznivú odozvu. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život. Vznikla meštianska škola – prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená mohyla M. R. Štefánika na Bradle. V tom roku bol schválený názov Brezová pod Bradlom. V období II. svetovej vojny mnoho Brezovanov padlo v SNP ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne. Koniec 40. a začiatok 50.rokov bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr v 60. a 70. rokoch pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Postavila sa nová škola, strojárske učilište, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko.

Brezová pod Bradlom dostala v roku 1966 štatút mesta.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

Divadelný súbor J. M. Hurbana účinkuje pri rôznych výročiach, oslavách, na jarmokoch, plesoch, v pohostinstvách… Technické a priestorové požiadavky sú minimálne. DS pracuje pri MsKS Brezová. Od 1. júla 1979 nesie meno J. M. Hurbana.

Múzeá

Brezová sama o sebe múzeum nemá. V blízkom okolí sa nachádza Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave. Toto múzeum prevádzkuje aj Múzeum Milana Rastislava Štefánika, ktoré je umiestnenév jeho rodnom dome na Košariskách.

Knižnica

Mestská knižnica sídli na ulici Horný rad. Má okolo 19000 zväzkov.

Folklórny súbor Brezová

Slovenské ľudové umenie vo všetkých svojich formách (hudba, spev, maľba, tanec, rezbárstvo atď.) je veľmi cenným dokladom schopnosti a umu slovenského ľudu. Jeho hodnoty a dosah do dnešných dní si mnohokrát ani neuvedomujeme. Možno preto, že je na mnohých miestach ešte živé – medzi nami. Národopisná oblasť "Myjavsko", do ktorej patrí i Brezová a jej okolie, je bohatá najmä na spevné, tanečné a hudobné prejavy. Ľudových spevákov i speváčok, starších i mladších, je v tomto kraji veľa. V Brezovej už v minulosti boli nadšenci, ktorý zbierali i na verejných vystúpeniach predvádzali hudobný, spevný i tanečný folklór svojho kraja. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966 z pôvodnej folklórnej skupiny rovnakého názvu. Členmi súboru sú mladí nadšenci, ktorým učarilo bohatstvo slovenského ľudového umenia. Vo svojom programe sa zameriava na umelecké stvárňovanie ľudovej hudby, spevu, tanca, hier, zvykov i ľudového výtvarného prejavu regiónov západného Slovenska, najmä v oblasti Myjavska. Súbor je ovenčený víťazstvami štátnych i medzinárodných súťaží. (Medzinárodný festival v Middlesbrough vo Veľkej Británií,...) a reprezentoval svoj kraj v celej Európe. Prvé verejné vystúpenie sa uskutočňuje na výstave v Piešťanoch a v Prahe na Všeslovanskom zjazde v roku 1927. V roku 1936 sa uskutočnilo krojové vysielanie v čsl. rozhlase, kde boli vysielané i brezovské piesne a scénky. Tvorcami tohto, na tú dobu významného podujatia, boli brezovskí učitelia Ján Kubačka, Ján Fajnor a evanjelický farár na Bukovci Vladimír Roy. V roku 1938 "Cech Tatárov", čiže Brezovania žijúci v Bratislave, poriadal tradičné stretnutia, na ktorom skupina tanečníkov a spevákov z Brezovej predviedla program. Tieto vystúpenie mali základ v čulej činnosti doma, v Brezovej. Spolok žien Živena každoročne poriadal výstavy a súťaže z krojov a výšiviek, ktoré sa končievali krojovanými večierkami, kde sa tancovali staré brezovské tance. Po druhej svetovej vojne, v rámci osvetovej besedy sa v Západoslovenských nábytkárskych závodoch robili vystúpenia v krojoch. Vedúci tanečného krúžku boli Anna Gálusová a Martin Potúček. Úspešným vystúpením bolo pásmo spevov na oslavách 700. výročia založenia Brezovej.

V roku 1967 bola založená 41 členná folklórna skupina, ktorej prvá premiéra sa uskutočnila 17. decembra 1967. Celovečerný program obsahoval starodávne ľudové zvyky, útratovú schôdzu garbiarskeho cechu, spev a tance mládeže i starších a ľudovú hudbu Jána Pertuchu za cimbalového sprievodu Števka Dudíka. Choreografiu spracoval na základe obkladov miestnych občanov Jozef Lehocký s manželkou.

Na začiatku histórie folklórnej skupiny sa vystúpenia konali najmä v Brezovej a blízkom okolí. Prvé vystúpenie súboru piesní a tancov sa konalo na Brezovej pri príležitosti 1. mája. V tomto roku sa konalo len veľmi málo vysúpení a to na Morave a v myjavskom kraji.

V ďalšom roku (1968) sa účinkovanie súboru rozšírilo o plesové príležitosti (podnikové plesy, večierok rodákov z podbradlansko-podjavorinského kraja,...). V rámci rozvíjania kultúrnych vzťahov s inými krajinami sme hostili juhoslovanský divadelný súbor zo Starej Pazovej, kde sme im predviedli náš program. Boli sme pozvaný na oslavy 100. výročia založenia národného divadla v Prahe. Vzhľadom na augustové udalosti boli v tomto roku zrušené mnohé vystúpenia a zájazdy. V októbri sa cimbalová hudba zúčastnila v Košiciach televíznej nahrávky, ktorá bola vysielaná cez vianočné sviatky. V roku 1969 prišiel na Brezovú choreograf Ing. Jozef Lehocký, ktorý počas svojho pôsobenia nacvičil niekoľko nových choreografií, ktoré mali i medzinárodné úspechy. Nové choreografie sme prezentovali vo Východnej, na Detve a iných významných festivaloch, na základe čoho sme dostali ponuku na nahrávanie do čsl rozhlasu.

Začiatkom roku 1970 umelecké vedenie súboru načrtlo novú koncepciu programu. Vzhľadom na nedostatok folklórnych materiálov pre celý program folklórneho súboru (* čo sa neskôr ukázalo ako neopodstatnené) sa súbor bude zaoberať aj inými oblasťami Západného Slovenska. V tomto roku bola zrušená ženská spevácka skupina. Dôvodom bolo uprednostnenie sólových speváčok a takisto to prospelo k omladenie kolektívu. Samozrejmosťou bolo opäť množstvo vystúpení v rámci celého slovenska.

V tomto roku oslavuje folklórny súbor 5. výročie svojho vzniku. 23. apríla sa pri tejto príležitosti konala slávnostná premiéra nového programu, kde s nami oslávil svoje 78. narodeniny známy ľudový muzikant, cimbalista Štefan Dudík. Vzhľadom na umelecký rast súboru prichádzajú pozvánky na nahrávky do rozhlasu a televízie. 29. mája sa súbor zúčastnil súťaže krajskej súťaže v Nitre. Porota nás ocenila druhým miestom, pred nami sa umiestnil Gymnik, za nami Technik a Družba. V lete sme sa zúčastnili na mnohých folklórnych slávnostiach. V septembri sme na Celoštátnom folklórnom festivale v Poprade získali jednu z troch hlavných cien a cenu za objavnosť.

Stavby

Pamiatky

Mohyla M. R. Š. na Bradle

Z kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle, Pamätník dr. Jána Papánka, Štefana Osuského, Dušana Jurkoviča, Samuela Jurkoviča, pamätník rokov meruôsmych „Víťazstvo“, pamätník SNP. Pomník majstra Jána Husa (jediný na Slovensku), Jozefa Miloslava Hurbana.
Rímskokatolícky kostol, evanjelický kostol.
Pamätná tabuľa Jána Lešku, Štefana Fajnora, Tomáša Tvarožka, pamätná tabuľa na dome Martina Šašku, pamätná tabuľa venovaná tvorcom prvého slovenského filmu a iné.

Evanjelický kostol a. v.

Pomníky

• Mohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.

Parky

Husov park – s pamätníkom Jána Husa, jediný na Slovensku.

Šport

• Futbalový klub Športovo vzdelávacie stredisko Bradlan Brezová pod Bradlom a.s. – zahŕňa 2 tenisové kurty, 2 futbalové ihriská, bazén.
• Hádzanársky klub Bradlan

Osobnosti

• Ján Bzdúch (* 1922 - † 2007), herec

Partnerské mestá

• Břeclav, Česko
• Kočovce, Slovensko
• Nová Lhota, Česko
• Paulhan, Francúzsko
• Pohořelice, Česko
• mesta a obce s názvom Brezová, Březová, ďalej udržuje vzťahy s moravským mestom Hodonín

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Brezovej pod Bradlom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezová pod Bradlom

Externé odkazy

• Brezová pod Bradlom