Bryher

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Annie Winifred Ellerman
Pseudonym Bryher
Narodenie 2. september 1894
Margate Spojené kráľovstvo
Úmrtie 28. január 1983
Vevey, Kanton Waadt, Švajčiarsko
Zamestnanie spisovateľka, poetka, filantropka, editorka
Národnosť anglická
Žánre historický román
Manžel 1.Robert McAlmon, 2. Kenneth MacPherson
Vzťahy Hilda Doolittle (H.D.)

Bryher, vlastným menom Annie Winifred Ellerman, ( * 2. september 1894, Margate, Spojené kráľovstvo28. január 1983, Vevey, Švajčiarsko) bola anglická spisovateľka, poetka, autorka memoárov, filantropka a vydavateľka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine Johna Ellermana, ktorý bol až do svojej smrti najbohatším Angličanom, lodiarom a finančníkom. Jej matkou bola Hannah Glover.

Ako dieťa cestovala po Európe, do Francúzska, Talianska a tiež do Egypta. Vo veku štrnásť rokov bola poslaná do tradičnej internátnej školy. Niekedy okolo tohto obdobia sa jej matka a otec zosobášili. Keď sa raz Ellermann plavil k súostroviu Scilly, vymyslel názov pre svoj obľúbený ostrov, „Bryher.“ Ten sa stal neskôr pseudonymom jeho dcéry.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa Bryher stala nekonvenčnou osobnosťou parížskej spoločnosti. Do okruhu jej priateľov patril vtedy Ernest Hemingway, James Joyce, Gertrude Steinová, Sylvia Beachová (knihovníčka), Adrienne Monnierová (knihovníčka) a Berenice Abbottová. Jej pozícia jej umožňovala finančne podporovať chudobných spisovateľov vrátane Jamesa Joycea a Edith Siitwell. Finančne podporovala aj Sylvie Beach a jej známy obchod s knihami „Shakespeare and Company“ a viaceré publikácie. Založila filmovú spoločnosť „Pool Group“. Poskytovala granty na nákup bytu v Paríži pre umelcov hnutia „Dada“ a dadaistickú spisovateľku baronesu Elsu von Freytag-Loringhoven.

Od roku 1918 mala lesbický vzťah s poetkou Hildou Doolittle lepšie známu ako H.D. V roku 1921 uzavrela však sobáš z povinnosti s americkým autorom Robertom McAlmonom, s ktorým sa rozviedla v roku 1927. V tom istom roku sa zosobášila so škótskym spisovateľom Kennethom Macphersonom, s ktorým zdieľala svoj záujem o kinematografiu. Obaja jej manželia boli orientovaní homosexuálne. Vo Švajčiarsku si postavil manželský pár sídlo v štýle Bauhausu, ktorý bol ich domovom aj nahrávacím štúdiom s názvom „Kenwin“. Obaja tiež formálne adoptovali dcéru H.D. Perditu. Bryher sa opäť rozviedla v roku 1947. Rozišla sa aj s H.D., no zostali priateľkami až do smrti H.D. v 1961.

Ku jej obľúbeným záujmom patrila psychoanalýza a kinematografia. Vo Viedni sa stretli H.D. a Bryher so Sigmundom Freudom a britským sexuológom Havelockom Ellisom. V Grécku v roku 1920 mala možnosť byť v kontakte s režisérmi Georgom Wilhelmom Pabstom a Sergejom Ejznštejnom.

Od roku 1927 boli Bryherovej kontakty na nemeckú kinematografiu veľmi úzke. Medzi 1927-1933 založili Bryher a McPherson prvý časopis „Close up“, ktorý sa zaoberal filmovou kritikou a vedou. Napísala knihu Problémy kinematografie v Sovietskom Rusku (1929). Zaslúžila sa o spropagovanie diela Sergeja Ejznštejna medzi anglickým publikom.

Založila aj literárny časopis „Life and Letters Today“, v ktorom uverejňovala diela H.D. V 1930 vyrobila spolu s manželom experimentálny film „Borderline“ s Paulom Robesonom a H.D. v hlavných úlohách.

Od roku 1929 žila aj so svojou matkou, manželom McPhersonom, H.D. a jej dcérou Perditou najprv v „Territet am Genfersee“, potom väčšinou v modernej vile „Villa Kenwin“ v La Tour-de-Peilz pri Vevey, kde mala ideálny priestor na bývanie a prácu, tvorbu, koncerty a oslavy.

V tridsiatych rokoch a počas druhej svetovej vojny zachraňovala emigrantov spolu s Alice Toklasovou, družkou Gertrudy Stein. Pred vojnou písala o prenasledovaní Židov v Nemecku. Cez vojnu pomáhala vo Švajčiarsku ľuďom, ktorí utekali z Nemecka pred nacistami. Po vojne začala písať historické romány a autobiografiu. Skonala vo Vevey.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Amy Lowell. A critical appreciation, 1918
  • Two Selves, 1920, román
  • Development,, 1923, román
  • West, 1925
  • Civilians, 1926
  • Film problems of Soviet Russia, 1929
  • The Player's Boy, 1953, román
  • The Fourteenth of October, 1952, (dt. Schwert und Rose, 1955), román
  • Roman Wall, 1954 (dt. Der römische Wall, 1956), román
  • Beowulf, 1956, román
  • Gate to the Sea, 1958
  • Ruan, 1960
  • The Heart to Artemis, 1962, autobiografia
  • Visa for Avalon, 1965
  • The coin of Carthage, 1965
  • This January tale, 1966
  • The colors of Vaud, 1969
  • The days of Mars. A memoir. 1940-1946, 1972, memoáre
  • Analyzing Freud. The Letters of H.D., Bryher, and Their Circle, Briefwechsel, hrsg. von Susan Stanford Friedman, korešpondencia

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bryher na nemeckej Wikipédii, Bryher na anglickej Wikipédii a Bryher na ruskej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]