Budžak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Región Budžak s historickým územím Moldavska.

Budžak[1] alebo Južná Besarábia[2] (po rumunsky: Bugeac) je historická oblasť na juhu Besarábie v oblasti rieky Dunaj a Dnester, ktorú z východnej strany obmýva Čierne more. Patrí do nej aj delta Dunaja. Historicky je to časť väčšieho makroregiónu, predovšetkým stepného charakteru, známeho ako Severné Pričernomorie[3]. Dnes tento región spolčuje oblasti Moldavska a juhozápadnú časť Odeskej oblasti Ukrajiny. Oblasť je charakteristická pestrým národnostným zložením obyvateľstva[4] a je jednou z najírečitejších regiónov dnešnej Ukrajiny čo do jazyka a kultúry.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V antike bol región Južnej Besarábie obývaný tráckym kmeňom Dákov a čiastočne aj Skýtov. V 7. a 6. storočí pr. Kr. tu Gréci v ústí Dunaja a Dnepra založili niekoľko svojich kolónii a prístavných miest. V tomto období sa oblasti na brehu Čierneho mora dostali pod vplyv a moc starovekých Grékov. O niečo neskôr (2. storočie pr. Kr) do tejto oblasti prichádzajú Kelti.

V 1. storočí oblasť obsadili Rimania a obnovili zniečené grécke kolónie na brehu mora a tiež, až do príchodu Avarov v roku 558, zakladali nové, vrátane vojenských táborov. Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 sa táto oblasť stala súčasťou Byzantskej ríše.

Kvôli svojej výhodnej polohe bola táto oblasť jednou z hlavných križovatiek, kadiaľ prechádzali národy počas ich veľkého sťahovania v 5. storočí. Svojím presunom ďalej na západ do Panónie však každý z nich túto oblasť ničil. V časoch raného stredoveku sa oblasť Južnej Besarábie dostala pod kontrolu mnohých krajín a kmeňových spoločenstiev, až v roku 387 ju de facto ovládli Huni a po nich v rokoch 558 - 567 Avari. O vyše sto rokov neskôr (679) sem prišiel chán Asparuch a túto oblasť, ktorá sa v roku 681 pričlenila ku Kubratovmu Veľkému Bulharsku, kde zotrvala až do konca 10. storočia, nazval Ongăl.

V 11. storočí sa Budžak stal útočiskom Pečenehov a v 13. storočí Kumánov. Po vzniku druhého bulharského cárstva v roku 1185 sa opätovne stala súčasťou tejto balkánskej krajiny, a to až do roku 1241, kedy toto územie na svoju stranu získala Mongolská ríša. Od 30. rokov 14. storočia Južnej Besarábii vládne Bassarab I. Veľký, z ktorého menom sa spája pôvod názvu Besarábia.

Od 15. storočia sa územie Južnej Besarábie stávalo postupne vazalským vojvodstvom Osmanskej ríše, na ktorom vybudovala veľkú vnútornú autonómiu, keď v rokoch 1484 a 1538 boli moldavským panovníkom násilím vzaté niektoré mestá (Bendery, Kilija). Počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1806 - 1812 túto oblasť spustošili vojská Ruského impéria. Podľa mierovej zmluvyktorá vojnu ukončila, podpísanej v Bukurešti, územie východne od rieky Prut vrátane Južnej Besarábie pripadlo Ruskému impériu[5]. Po jeho anexii sa tento pojem používal na opis južnej stepnej časti Besarábskej gubernie a rozlíšenie východného Moldavska od západného, ktoré sa v roku 1859 spojilo s Valašskom. O dva roky neskôr (24. december 1861) Rumunsko vyhlásilo nezávislosť od Turkov, ktorú výsledok nasledujúcej rusko-tureckej vojny z rokov 1877 - 1878 - Osmanskou ríšou a Ruským impériom podpísaná Sanstefanská mierová zmluva a Berlínska zmluva - potvrdil. Osmanská ríša musela navyše na základe dohody vrátiť Ruskému impériu svoje teritoriálne zisky z čias Krymskej vojny.

Koniec prvej svetovej vojny v roku 1918 priniesol nezávislosť aj Besarábii, ktorá sa po jej vyhlásení pripojila k Rumunsku. Zjednotenie východného Moldavska a rumunského kráľovstva bolo potvrdené Parížskou mierovou zmluvou z roku 1920, ktorú však Sovietsky zväz neuznal. V roku 1939 po pakte Ribbentrop-Molotov toto územie ZSSR anektoval, ale v roku 1941 ho znova prisúdili Rumunsku[6]. Opätovná okupácia územia Sovietskym zväzom prišla v roku 1944. Socialistická krajina na tomto území vyhlásila Moldavskú sovietsku socialistickú republiku, ktorá v roku 1991 vyhlásila na Sovietskom zväze svoju nezávislosť. Dnes je táto multietnická provincia časťou Odeskej oblasti.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Slovo pochádza z turečtiny a znamená uhol, kút, zákutie alebo tiché miesto.
  2. ^  Tento termín sa používa v ruských, bulharských a ukrajinských zdrojoch. Turečtina a rumunčina používa termín Budžak.
  3. ^  Sú to severné územia úmoria Čierneho mora od oblastí dolných povodí riek Dunaj, Don a Kubáň.
  4. ^  Historicky je Južná Besarábia región Ukrajiny s prevažne po rusky hovoriacim obyvateľstvom, hoci je už dávno známy svojím etnickým a jazykovým zložením miestnych obyvateľov. Žijú tu Bulhari, Moldavčania, Gagauzi, Ukrajinci, Rusi a iní. Ani jeden z národov však netvorí väčšinu pričom podiel Ukrajincov v oblasti tvorí 40 %, čo je takmer dvakrát menej ako celkový počet v krajine (78 %) a 150-krát menej ako v Odeskej oblasti (60 %).
  5. ^  Avšak po fiasku Ruského impéria, ktoré v Krymskej vojne v rokoch 1853 - 1856 utrpelo porážku sa časť miest v Besarábii pričlenili k moldavskému kniežatstvu.
  6. ^  Väčšina územia Južnej Besarábie sa však spojila s Ukrajinskou SSR, ktorá sa v roku vyhlásenia nezávislosti Besarábie premenovala na Ukrajinu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]