Budkáčik a Dubkáčik
Budkáčik a Dubkáčik je príbeh pre deti od spisovateľa Jozefa Cígera Hronského z roku 1932. Dielo vyniká svojou ľúbozvučnosťou, obraznosťou, básnivosťou a hudobnosťou jazyka.
[upraviť] Charakteristika diela
Ide o jednu z Hronského zvieracích rozprávok, ktoré v jeho tvorbe predstavujú osobitý svet. Zjavným postupom pri rozvíjaní satirickosti v príbehu je striedanie prístupov zvieracích "postáv" ku skutočnosti. Na jednej strane je to prístup z pohľadu zvieraťa (prasiatkam Dubkáčikovi a Budkáčikovi, sa prieči vôňa šíriaca sa z fabriky na mydlo; čudujú sa nadtým, že sa im chalupa-železničný vozeň rozbehla). Na druhej strane to je prístup, ktorý na oživenie zábavnosti príbehov využíva zobrazovanie ľudských povolaní a činností zvieracími postavami. Prasačí bratia Budkáčik a Dubkáčik sú kominármi, hudobníkmi, krajčírmi. Žijú po celý čas medzi ľudmi, na svojich cestách sa stretávajú s ľudskou civilizáciou a technikou - ľodou, podzemnou dráhou, vlakom, atď. Prasiatka často prirovnávajú svoj prasačí život k tomu ľudskému, s tým že stále dospejú k záveru, že ten prasačí je pre nich lepší.
[upraviť] Obsah
- Dubkáčik a Budkáčik, priatelia, verní bratia, čo mali zahynúť, a nezahynuli, lebo si drevené klobúky kúpili
- Horárstvo je ťažký chlieb, tetka Hopčíkovie je dobrá osoba, ale zázračná posteľ je strašná
- Krajčírstvo je dobré remeslo, električka je najlepšia vec a v záhrade by bolo verným bratom Dubkáčikovi a Budkáčikovi ako v raji, keby nebolo na svete policajta
- Veselé strašidlo vo väzení, najveselšia svatba na svete, na ktorej verní bratia vyhrávali, zarábali, ale peňazí nemali nič, lebo sa komín zrútil
- Cesta dolu komínom, cesta dolu strechou a ako sa biely brat premenil na čierneho
- O čudnom dome, čo sám behal po svete, a ako sa mali verní bratia Dubkáčik a Budkáčik na Veľkú noc
- O skúpom mlynárovi a o prasacej vojne, ktorú mali viesť Budkáčik a Dubkáčik, ale ju neviedli, lebo prasatá broky pojedli
- Ako vodil starý Zachariáš verných bratov, pokým ich na najlepšie miesto nezaviedol