Buitreraptor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Buitreraptor
Buitreraptor skeleton1.jpg
Kostra Buitreraptora vo Field Museum of Natural History (Fieldovom prírodovednom múzeu)
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetararsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Theropoda
- Tetanurae
Infrarad (infraordo) Coelurosauria
- Maniraptora
Nadčeľaď (superfamilia) Deinonychosauria
Čeľaď (familia) Dromaeosauridae
Podčeľaď (subfamilia) Unenlagiinae
Rod (genus) Buitreraptor
Druh (species) Buitreraptor gonzalezorum
Vedecký názov
Buitreraptor gonzalezorum
Makovicky, Apesteguía a Agnolin, 2005
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Buitreraptor bol rod malého dravého dinosaura z čeľade Dromaeosauridae, žijúceho v období vrchnej kriedy (asi pred 94 miliónmi rokov) na území dnešnej Južnej Ameriky. Typový a tiež jediný známy druh rodu je Buitreraptor gonzalezorum.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosť Buitreraptora v porovnaní s človekom

Buitreraptor má niektoré odlišné telesné znaky od typického dromaeosaura zo Severnej Ameriky a to predovšetkým štíhly rypák a čeľuste so zasadenými úzkymi, dovnútra zahnutými zubami. Z tohto vedci, ktorí ho pôvodne opísali došli k záveru, že tento dinosaurus nebol lovec relatívne veľkých zvierat, ako niektoré iné dromaeosaury, ale skôr lovec malých zvierat, ako sú jašterice a cicavce. Predné končatiny Buitreraptora boli dlhé a zakončené troma prstami. Prsty boli proporciálne kratšie ako u iných dromaeosaurov, ale v podstate rovnako dlhé na rozdiel od väčšiny svojich príbuzných, ktorí mali prsty rôznych dĺžok.

Paleobiogeografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kostra Buitreraptora (vpredu) a Deinonycha (vzadu) vo Field Museum of Natural History (Fieldovom prírodovedom múeu)

Iné známe dromaeosaury z južných kontinentov sú Neuquenraptor, Austroraptor a Unenlagia z Južnej Ameriky, Rahonavis z Madagaskaru a neidentifikované dromaeosaurie zuby z Austrálie. Tieto objavy v južnej pologuli pomohli vedcom objasniť, že čeľad Dromaeosauridae bola rozšírená po celom svete. Dôkazy naznačujú, že dromaeosaury sa najprv objavili počas jurského obdobia, kedy všetky kontinenty boli oveľa bližšie k sebe, než je tomu dnes. S objavom Buitreraptora vedci navrhli, že dromaeosaury sa vyvinuli niekedy pred 180 miliónmi rokov, keď sa rozpadávala Pangea.[1][2]

Objav a pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Buitreraptor pochádza zo súvrstvia Candeleros, čo je známe nálezisko skamenelých kostí, tiež nazývane La Buitrera. Hoci sú fosílie dinosaurov v tejto lokalite veľmi zriedkavé, našli sa tu pozostatky Giganotosaura, jedného z najväčších známych mäsožravých dinosaurov.[3]

Rodové meno je odvodené zo španielskeho slova buitre (sup) a raptor (lupič). Okrem toho, oblasť, v ktorej boli nájdené jeho pozostatky sa nazýva La Buitrera.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Earliest dromaeosaurid"Makovicky, Peter J., Apesteguía, Sebastián & Agnolín, Federico L.. The earliest dromaeosaurid theropod from South America. Nature, 2005, číslo 437, str. 1007–1011.
  2. EurekAlert!: Newly discovered birdlike dinosaur is oldest raptor ever found in South America: Relative of Velociraptor rewrites evolutionary charts, Prístup: 12. október 2005. (po anglicky)
  3. a b Makovicky, Peter J., Apesteguía, Sebastián & Agnolín, Federico L.. The earliest dromaeosaurid theropod from South America. Nature, 2005, číslo 437, str. 1007–1011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]