Buk lesný
| Buk lesný | ||
|---|---|---|
 Buk lesný |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae | |
| Oddelenie | magnóliorasty Magnoliophyta | |
| Trieda (classis) | magnólie Magnoliopsida | |
| Rad (ordo) | bukotvaré Fagales | |
| Čeľaď (familia) | bukovité Fagaceae | |
| Rod (genus) | buk Fagus | |
| Druh (species) | Buk lesný Fagus sylvatica | |
| Vedecký názov | ||
| Fagus sylvatica Carl Linné, 1753 |
||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Buk lesný (Fagus sylvatica) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité (Fagaceae).
Obsah |
[upraviť] Opis
Strom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Konáre sú väčšinou šikmo odklonené od kmeňa. Kôra je najprv hnedá alebo hnedosivá, prechádza do svetlosivej borky, ktorá je len zriedkavo pozdĺžne rozpukaná, tmavosivá. Kvety sú vajcovité, krátko zahrotené. Kvitne v máji súčasne s rozvíjaním listov. Je to jednodomá rastlina, kvety sú rôznopohlavné. Plody dozrievajú v septembri až októbri. Buk je tieňomilná drevina oceánskej klímy, náročná na pôdne živiny, citlivá na sucho a mrazy. Tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty s dubom, jedľou a smrekom. U nás je jednou z hospodársky najvýznamnejších drevín. Citlivá na exhaláty.
[upraviť] Výskyt
Buk lesný rastie takmer v celej Európe miernych zemepisných šírok, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagus orientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Súčasný výskyt je oproti prirodzenému výrazne obmedzený.
Niektorí taxonómovia[Kto?] špekulujú o tom, že buk lesný a buk východný sú dva rôzne druhy, pretože boli od seba po celú poslednú dobu ľadovú a významnú časť holocénu geograficky oddelené.
[upraviť] Otravy
Plody sú pre človeka za surova jedovaté, tepelnou úpravou však ich toxicita značne klesá. Pri požití väčšieho množstva surových semien dochádza k zažívacím problémom (nevoľnosť, hnačka, prípadne zvracanie), kŕčom, otupenosti a prípadne aj k známkam ochrnutia. Záleží však na (veľmi kolísajúcim) obsahu jedovatých látok v rastline aj na citlivosti daného jedinca, mnohí ľudia konzumujú surové bukvice bez akýchkoľvek následkov. Prvou pomocou je vyvolanie zvracania a podanie dávky živočíšneho uhlia.
[upraviť] Využitie
Rada kultivarov sa vysadzuje v parkoch ako okrasné stromy, alebo masovo na drevo. Drevo sa používa v nábytkárstve (využíva sa jeho dobrá ohybnosť po ohriati parou), truhliarstvo, na výrobu parkiet, či kuchynského náradia. Je veľmi výhrevné. V minulosti sa suchou destiláciou bukového dreva vyrábal metanol (drevný lieh) a bolo aj materiálom na výrobu drevoplynu.
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
 |
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
