Bulharská dobrovoľnícka armáda

Bulharská dobrovoľnícka armáda bola samostatná dobrovoľná bulharská armáda, ktorá bojovala počas Rusko-tureckej vojny (1877 – 1878) na strane Ruska. S nápadom založiť takúto armádu prišiel ruský generál. Medzi bulharskými občanmi sa táto myšlienka veľmi rýchlo ujala. Všetky charitné organizácie začali okamžite masovo nakupovať zbrane pre nových vojakov.

Dátum začiatku bulharského odboja bol stanovený na 13. novembra 1876 v meste Kišiňov v Macedónsku. Členmi odboja boli najmä bulharskí dobrovoľníci, ktorí bojovali v národnooslobodzovacom boji a v Srbsko-tureckej vojne v roku 1876.

Úloha bulharskej dobrovľníckej armády

Podľa plánu vypracovaného v októbri roku 1876, prvoradou úlohou bulharskej dobrovoľníckej armády bolo slúžiť ako peší konvoj hlavnému vodcovi kniežaťu Nikolajovi Nikolajevičovi. Najskôr boli založené len tri družiny, neskôr však ich vznikalo ešte viac, pretože dobrovoľníkov stále pribúdalo. Na začiatku vojny v roku 1877 bolo celkovo v dobrovoľníckom vojsku zapísaných 7444 vojakov a 81 dôstojníkov, ktorí boli rozdelení do 6 družín. 17. apríla 1877 si už oficiálne zvolili názov – Bulharská dobrovoľnícka armáda. Ich vodcom sa stal Nikolaj Grigorievič Stoletov. Vojsko bolo vycvičené pod dohľadom ruských dôstojníkov. Od 6. mája 1877 mali aj svoju bojovú vlajku, ktorú dostali od obyvateľov mesta Samara.

Postup armády v rusko-tureckej vojne (1877 - 1878)

Z Macedónska sa armáda presunula do Ploeštu, kde sa pripojila k prvej bojovej družine, ktorej velil Josif Vladimirovič Gurko. Spolu bojovali v Târnove, Starej Zagore a v známom boji na vrchu Šipka, kde 9. augusta – 11. augusta 1877 odvážne a hrdo bránili Šipčenský priesmyk. Voči mnohokrát prevyšujúcej osmanskej armáde sa bránili spolu s ruskými vojskami zubami nechtami, aby nepustili vojská Sulejmana pašu ďalej na Balkán do Severného Bulharska. Akcia bola úspešná, Sulejman paša sa na Balkánsky polostrov nedostal. Koncom decembra roku 1877 porazili armádu pašu Vejsela pri meste Šejnovo.

Osud Bulharskej dobrovoľníckej armády

Zdalo sa, že armáde svitá na lepšie časy, ale podpísaním Sanstefanskej zmluvy sa dobrovoľnícke vojská od ruskej armády oddelili, a tak sa stali základom pre rozvoj samostatnej novej a mladej bulharskej armády.