Bunker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nemecký železobetónový bunker v Holandsku (delostrelecká pozorovatelňa), postavený počas druhej svetovej vojny

Bunker je zodolnená obranná stavba, patrí k prvkom modernej fortifikácie. Začali sa používať pred prvou svetovou vojnou, mohutný rozvoj prebehol pred a počas druhej svetovej vojny, ako aj počas studenej vojny. Bunker môže byť vybudovaný ako stály, spravidla železobetónový objekt - súčasť stáleho opevnenia, alebo ako súčasť poľného opevnenia. Bunker zväčša vybudovaný ako polozapustený (len čiastočne vyčnievajúci z terénu), zapustený (strop objektu je na úrovni terénu) alebo podzemný objekt, len výnimočne je bunker vybudovaný ako povrchový objekt.

Úlohou bunkru je chrániť živú silu a techniku pred účinkami bojových prostriedkov nepriateľa.

Typy bunkrov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa určenia možno bunkre rozdeliť na:

  • bojové objekty
  • pozorovacie stanovištia
  • úkryty pre živú silu
    • úkryty pre strediská velenia a riadenia
  • úkryty pre vojenskú techniku
  • úkryty pre obyvateľstvo
  • úkryty pre výrobné zariadenia a zásoby

Bunkre ako stále obranné objekty sú len výnimočne budované ako jednotlivé objekty, oveľa častejšie vyvárajú určitý systém rovnakých alebo podobných objektov - napríklad líniu pohraničného alebo pobrežného opevnenia, opevnený priestor, alebo sú do nejakého obranného systému rôznym spôsobom zapojené - napríklad zodolnené letisko, základňa strategických rakiet, ale tiež napríklad systém ochrany obyvateľstva proti zbraniam hromadného ničenia.

Bojové objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Sú určené predovšetkým na priame vedenie bojovej činnosti. Podľa druhu a bojového určenia môžu byť vyzbrojené guľometmi, delami rôznych kalibrov a mínometmi, ako aj ďalšími druhmi zbraní. Podľa bojového určenia môžu mať veľmi rozdielnu konštrukciu - od jednoduchej polozapustenej stavby s jedinou miestnosťou, ktorá slúži ako bojové stanovište zbraní, ubytovací priestor pre pár vojakov i skladisko munície zároveň, po rozsiahle niekoľkoposchodové objekty s posádkou niekoľko desiatok vojakov, s vlastným zdrojom vody a elektriny.

Pozorovacie a kontrolné stanovištia[upraviť | upraviť zdroj]

Sú určené na pozorovanie priestoru bojiska alebo iného záujmového priestoru (napríklad mestá, priemyslového závodu a podobne).

Úkryty pre živú silu[upraviť | upraviť zdroj]

Sú určené na ochranu živej sily pred účinkami nepriateľskej paľby.

Úkryty pre strediská velenia a riadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Sú určené pre ochranu veliteľstiev a štábov pred účinkami nepriateľskej paľby. Spravidla sú lepšie chránené (odolnejšie) ako úkryty pre živú silu. Mimoriadne odolné sú objekty pre ochranu najvyššieho vedenia štátu.

Úkryty pre vojenskú techniku[upraviť | upraviť zdroj]

Sú určené pre ochranu vojenskej techniky pred účinkami nepriateľských zbraní. Umožňujú tiež obsluhu a údržbu ukrytej vojenskej techniky. Sú to napríklad úkryty pre bojové lietadlá, k najväčším bunkrom patrili napríklad nemecké úkryty pre ponorky.

Úkryty pre obyvateľstvo a pre výrobné zariadenia a zásoby[upraviť | upraviť zdroj]

Začali sa budovať pred a počas druhej svetovej vojny, ako reakcia na zvýšenú účinnosť leteckého bombardovania zázemia znepriatelených strán a tým aj zvýšené ohrozenie obyvateľstva a výrobných kapacít. Zvláštny význam nadobudli v období studenej vojny a ako reakcia na hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia. V tejto podobe sa radia k objektom civilnej ochrany.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]