Bunková teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bunkovú teóriu formulovali v roku 1838 nezávisle od seba nemecký botanik Matthias Jakob Schleiden, objaviteľ jadierka a nemecký zoológ Theodor Schwann. Obidvaja prírodovedci tak dali vedecký základ rozvoju cytológie.

Bunková teória je jedným zo základov biológie. Rozvoj tejto teórie bol umožnený vďaka pokrokom v mikroskopii. Odkazuje sa na myšlienku, že bunky sú základnou jednotkou štruktúry každej živej bytosti. Hovorí, že nové bunky sú tvorené inými existujúcimi bunkami a že bunka je základnou jednotkou štruktúry, funkcie a organizácie vo všetkých živých organizmoch

Podľa bunkovej teórie:

  1. základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií
  2. každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky (Omnis cellula e cellula - Každá bunka z bunky )