Buzz Aldrin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Buzz Aldrin
Buzz Aldrin

americký astronaut

Št. príslušnosť americká
Dátum narodenia 20. január 1930 (84 rokov)
Montclair, New Jersey, USA
Čas vo vesmíre 12 dní 1 hodina 52 minút
Kozmonaut od 1963
Misie Gemini 12, Apollo 11
Kozmonaut do 1969

Pozri aj Biografický portál

Buzz Aldrin pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr. (* 20. január 1930) plukovník USAF v. v., je bývalý americký vojenský pilot a astronaut. Bol pilotom lunárneho modulu kozmickej lode Apollo 11 a 20. júla 1969 spolu s Armstrongom ako prví ľudia pristáli na Mesiaci.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra v armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval na Montclair High School a potom navštevoval vojenskú akadémiu West Point, ktorú v roku 1951 absolvoval ako tretí najlepší v triede. V Kórejskej vojne lietal na strojoch F-86 Sabre a pripísal si dva zostrely lietadiel MiG-15. Potom, čo opustil Kóreu, pôsobil ako inštruktor na základne Nellis v Nevade. Pôsobil tiež na U. S. Air Force Academy a následne sa presunul do Nemecka, kde na základni Bitburg lietal na strojoch F-100 Super Sabre. Aldrin armádu opustil, aby mohol študovať na MIT (Massachusetts Institute of Technology), kde v roku získal 1963 doktorát z astronautiky. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil k armáde a opustil ju v roku 1972 po 21 rokoch služby.

Pôsobenie pri NASA[upraviť | upraviť zdroj]

Buzz Aldrin na povrchu Mesiaca, 20. júl 1969

V októbri 1963 bol Aldrin vybraný do tretej skupiny astronautov. Jeho seriózny a intelektuálny prístup bol pri plánovaní misií Gemini neoceniteľný, ale Aldrin nebol vybraný do žiadnej z posádok. Až po tragickej smrti hlavnej posádky Gemini 9 sa zo záložnej posádky stala hlavná a do novej záložnej posádky bol vybraný Aldrin. Do vesmíru sa po prvýkrát dostal ako člen posádky Gemini 12, poslednej misie projektu Gemini. V roku 1969 sa zúčastnil ako pilot lunárneho modulu misie Apollo 11 a stal sa, po Neilovi Armstrongovi, druhým človekom na povrchu Mesiaca.

Odchod do civilu[upraviť | upraviť zdroj]

Potom sa už nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie a vrátil sa späť k letectvu, kde pôsobil na manažérskom poste. Jeho kariére však škodili jeho osobné problémy. Vo svojej autobiografii Return to Earth priznáva, že po odchode z NASA trpel depresiami a alkoholizmom. Armádu opustil v roku 1972 a začal pôsobiť v súkromnom sektore.

V roku 2002 ho prezident George W. Bush vymenoval do Prezidentskej komisie pre budúcnosť leteckokozmického priemyslu Spojených štátov (Presidential Commission on the Future of the United States Aerospace Industry)[1].

V súčasnosti pôsobí v Národnej vesmírnej spoločnosti (National Space Society)[2]. Je majiteľom spoločnosti Starcraft Enterprises.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 80. rokov 20. storočia si oficiálne zmenil krstné meno na „Buzz“, ktoré bolo pôvodne jeho prezývkou z detských čias a ktoré vzniklo skrátením z nesprávnej výslovnosti „buzzer“ (foneticky „baze“) slova „brother“ (t. j. „brat“, výslovnosť „braze“), ako ho vyslovovala jeho sestra.

Od februára 1988 je po tretíkrát ženatý a to s Lois Driggs rod. Cannonovou. Ich spoločná rodina má šesť dospelých detí a jedného vnuka. Predchádzajúce manželstvá s Joan rod. Archerovou a Beverly rod. Van Zileovou skončili rozvodom.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na Aldrinovu počesť bol v roku 1970 jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer 3 km) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982 na observatóriu na Kleti Antonín Mrkos.

Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu Simpsonovci „Deep Space Homer“, kde spolu s Homerom Simpsonom a fiktívnym astronautom Racem Banyonem letí do vesmíru.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]