Bystrianska jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°50′25″S 19°35′46″V / 48.84028°S 19.59611°V / 48.84028; 19.59611
Bystrianska jaskyňa
jaskyňa
Bystra Cave 1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Obec Bystrá
Pohorie Nízke Tatry
Súradnice 48°50′25″S 19°35′46″V / 48.84028°S 19.59611°V / 48.84028; 19.59611
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci kraja
Fire.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Bystra Cave
Freemap.sk: mapa

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Nachádza sa v Bystrianskom krase v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. Bola objavená 29. júna 1923.

Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti. Vchod do nich tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, 80 m nad potokom Bystrianka. Nové časti objavili 24. apríla 1926 cez priepasť Peklo bratia Holmanovci a Jozef Kovalčík, ktorí jaskyňu roku 1941 aj provizórne sprístupnili. V januári 1956 našli už spomenutí objavitelia spolu s O. Gajdošíkom a L. Ivanovom spojenie medzi starými a novými časťami. Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 750 m. Vchod do jaskyne leží v súčasnosti vo výške 560 m n. m. na Z okraji obce Bystrá.

Jaskyňa vznikla v tmavosivých vápencoch a dolomitoch stredného triasu, ktoré sa tiahnu až po Valaskú. Kľukaté chodby Starej a Novej jaskyne sa vytvorili rozšírením puklín podzemnými vodami riečky Bystrianky v troch vývojových úrovniach. Najnižšou z nich preteká podzemný potôčik, ktorý sa po 4 km objavuje v obci Valaská ako vyvieračka. Osobitosťou jaskyne je puklinový charakter chodieb s výzdobou po jednej strane chodby. Zastúpené sú všetky formy sintrovej výzdoby a eróznych tvarov. Zvláštnosťou sú zasintrované okruhliaky nízkotatranskej žuly v horných častiach chodieb. Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktitov, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom. Inde vynikajú nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka.

Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko v jej podzemných priestoroch. Pod vedením známeho speleológa F. Majku a bratov Mitterpachovcov zostúpili do hĺbky 40 m. Tu si medzi tektonickými zlomami urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli len tak ľahko dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V najväčšom dóme je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Gabriela Krupu, ktorého zasiahla guľka, keď oneskorene vkĺzol do jaskyne. Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, kde sa v súčasnosti s úspechom liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni bolo pozorovaných päť druhov netopierov, a to podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a ucháč sivý (Plecotus austriacus).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.