Byzantská filozofia

Byzantská filozofia je súčasť byzantskej kultúry; vzniká v priebehu začiatku gréckej ortodoxnej cirkvi a odlučovania od rímskokatolíckej cirkvi v dôsledku ikonofilizmu Byzantskej ríše v 6. - 7. storočí.

Predchodcami/iniciátormi byzantskej filozofie sú grécki cirkevní otcovia Prokopios z Gazy, Leontios z Byzancie a Ján Damašský.

Byzantská filozofia pestovala predovšetkým platónsko-aristotelovskú tradíciu a narozdiel od Európy, ktorá odmietala antiku a uprednostňovala askézy, v Byzancií sa popri náboženstve pestovala antická kultúra v plnom rozsahu kontinuálne od staroveku.

Byzantská filozofia začína Fótiom a jeho intelektuálnym kruhom, ktorého popredným členom bol aj Konštantín Filozof a vrcholí Michaelom Psillom a Nikeforom Blemmydesom.

Ešte jeden rozkvet zažila v renesančnom Taliansku v predstaviteľoch, ako Bessarion, Georgios Trapezuntios a i. Pozri aj Florentská Akadémia. Mystický prúd byzantskej filozofie reprezentuje najmä Symeon o Neos Theologos a Nikolaos Kavasilas.

Predstavitelia

• Basilius Bessarion
• Ján Filoponos
• Fotios
• Konštantín Filozof
• Maximus Confessor
• Georgios Gemistos Plethon
• Michael Psellos

Literatúra

• MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. (po česky)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.