Bzovské sklárske dni
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bzovské sklárske dni sa uskutočňujú každý rok v Dolnej Bzovej, miestnej časti Podkriváňa (okres Lučenec), v termíne (dátum neznámy). Táto slávnosť je za účelom pripomenutia bývalej slávy bzovských sklárni. Celý projekt bol verejnosti predstavený 01.10.2011 na I. ročníku Bzovských sklárskych dní. Nachádza sa tu postavená sklárska pec na ktorej sklári predvádzajú fúkanie skla počas slávnosti. Každý rok počas slávností tu vystupujú hudobné a tanečné skupiny. Nechýbajú tu ani stánky s občerstvením, alebo suvenírmi. Iniciátorom myšlienky bol Peter Greksa z Dolnej Bzovej.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V r. 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769. Výstavba sklárskej huty s príslušenstvom prebehla v rokoch 1771 až 1772. V období rokov 1813- 1848 boli bzovské sklárne v správe rodiny Pavla a Františka Sauerovcov. Leopolda Kuchynka najskôr prenajal sklárne, postupne odkúpil a spolu so svojou rodinou sa r. 1856 na Bzovú presťahoval. Jeho najstaršia dcéra Gabriela sa r. 1858 vydala za Karola Daniaka, ktorý od r. 1862 vystupuje ako vlastník sklární v Hornej Bzovej. V roku 1873 tu ale činnosť sklárne zastavil. Ďalej pracovala už iba skláreň Leopolda Kuchynku v Dolnej Bzovej. Zánik sklárni bol, pred rokom 1891.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Súradnice: 48°31′12″S 19°30′01″V / 48,519922°S 19,500239°V