César Franck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
César Franck
César Franck
belgicko-francúzsky hudobný skladateľ a organista

Narodenie 10. december 1822
Liège, Belgicko
Úmrtie 8. november 1890 (67 rokov)
Paríž, Francúzsko

César Franck (* 10. december 1822, Liège, Belgicko – † 8. november 1890, Paríž, Francúzsko) bol belgicko-francúzsky hudobný skladateľ a organista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na konzervatóriu vo svojom rodisku a už vtedy získaval ceny. V roku 1835 sa s rodičmi presťahoval do Paríža a stal sa súkromným žiakom A. Rejchu. Po vstupe na konzervatórium 1837 získaval ceny aj tu. S výnimkou prechodného pobytu v Belgicku žil od 1843 v Paríži trvalo. Živil sa najskôr ako organista, 1872 prevzal na konzervatóriu triedu organovej hry, neoficiálne však vyučoval aj kompozíciu. Odtiaľ vyšli o. i. d‘Indy, Chausson, Vidal ai. a s nimi aj onen prúd novej francúzskej hudby, ktorý sa odklonil od vtedajšej nadvlády opery v národnom hudobnom živote a viedol k založeniu ústavu Schola cantorum (1894).

Franck tvoril úsporne a prenikol až svojimi neskorými dielami; svoju jedinú a veľmi obľúbenú Symfóniu d moll dokončil v 66 rokoch, rovnako slávnu Sonátu pre husle a klavír A dur v 63 rokoch. Mäkké kontúry jeho melodiky, klasicky vytríbená forma a bohatá harmónia mu získali ohlas u hudobnej verejnosti, oceňujúcej aj mravnú vážnosť skladateľovu. Mimoriadny je jeho význam v odbore organovej skladby. Väčšiu odozvu ako oratóriá Les Béatitudes (Blahoslavenstvo) a Rédemption (Vykúpenie) získal za symfonické básne Eolidy (1877), Prekliaty lovec (1883), Džinovia (1885), Psyché (1888) a zvlášť Symfonické variácie pre klavír a orchester (1885).

Ďalšie významné Franckove skladby:

  • Messe a 3 voix, op. 12 (sóla, zbor SATB, harfa, organ, violončelo)
  • Prélude, Fugue et Variation, op. 18 (organ)
  • Grande Pièce Symphonique, op. 17 (organ)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]