Cézaropapizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cézaropapizmus alebo štátne cirkevníctvo je vzťah cirkvi a štátu, pri ktorom je panovník súčasne hlavou cirkvi.

Pôvodne sa vyskytoval v Byzantskej ríši, neskôr napríklad aj v pravosláví (cárske Rusko), od 16. storočia v Anglicku a niektorých protestantských (európskych) krajinách.

V Starom zákone Biblia dôsledne požadovala oddelenie štátnej a cirkevnej moci (a prorockého úradu). V Novom zákone je čitateľná rovnaká myšlienka – cirkevní vodcovia nebudú svetskými panovníkmi. „On však spoznal ich pokrytectvo a odpovedal im: Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl! Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov! A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu! Veľmi sa tomu čudovali.“ (Mar 12,15-17) Jedinou osobou, v ktorej sa môžu úrady spojiť v jednej osobe je osoba Boha.