Cézarova šifra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Cézarova šifra je druh šifry, pri ktorej je každé písmeno správy posunuté o n pozícií ďalej v abecede, pričom n môže byť 1 až m − 1, kde m je počet znakov príslušnej abecedy.

V prípade písmena vyskytujúceho sa na konci abecedy sa toto písmeno posunie opäť na začiatok abecedy. Správa je zašifrovaná veľmi jednoduchým algoritmom, ak niekto zistí princíp tejto šifry, môže vylúštiť aj ďalšie správy zašifrované týmto spôsobom.

Táto šifra patrí medzi najznámejšie a najstaršie šifrovacie systémy. Je to bezkľúčový šifrovací systém. Jej vznik siaha do čias pred vyše 2 000 rokmi, do obdobia vlády rímskeho cisára Caesara, podľa ktorého má aj meno. V tom čase sa táto šifra pokladala za kvalitnú šifru, ktorá slúžila prevažne na vojenské účely.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

Cézarova šifra pre n = 3:

A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z A B C

Pre celú slovenskú abecedu

A Á Ä B C Č D Ď E É F G H I Í J K L Ĺ Ľ M N Ň O Ó Ô P Q R Ŕ S Š T Ť U Ú V W X Y Ý Z Ž
B C Č D Ď E É F G H I Í J K L Ĺ Ľ M N Ň O Ó Ô P Q R Ŕ S Š T Ť U Ú V W X Y Ý Z Ž A Á Ä

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Konkrétny príklad použitia tejto šifry v texte:

Otvorený text: Caesar bol génius.

Zašifrovaný text: ĎBGŤBŠ DPM ÍHĹKWŤ.

Drobným zdokonalením šifry je aj šifrovanie medzery, ak medzera nie je šifrovaná, tak ľahko možno z krátkych 1-3 písmenových slov, text rozšifrovať.

Obdobou Cézarovej šifry je použitie trojciferného (alebo viacciferného) čísla, napr. 493, pričom písmená na 1, 4, 7 ... mieste sú posunuté o 4 miesta, 2, 5, 8 ... mieste sú posunuté o 9 miest a na 3, 6, 9 ... mieste sú posunuté od 3 miesta. Bez použitia počítačov bola takáto šifra už relatívne silná, ak však dešifrant vedel, aké slovo alebo slová sa v texte musia určite vyskytnúť, bola ľahko prelomiteľná. Podobná šifra bola použitá v románe Julesa Verneho 800 míľ po Amazónke.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]