Uhlíkový cyklus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z CNO cyklus)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma priebehu CNO cyklu

Uhlíkový cyklus, uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus, CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa za účasti uhlíka C, dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. Prebieha postupne nasledujúcimi čiast­kovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľne­nej pri jednotlivých reakciách):

 {^{12}C} + {^{1}H} \rightarrow  {^{13}N} + \gamma ..... (+1,94 MeV)
 {^{13}N} \rightarrow  {^{13}C} + e^+ + {\nu}_e ..... (+2,22 MeV)
 {^{13}C} + {^{1}H} \rightarrow  {^{14}N} + \gamma ..... (+7,55 MeV)
 {^{14}N} + {^{1}H} \rightarrow  {^{15}O} + \gamma ..... (+7,30 MeV)
 {^{15}O} \rightarrow  {^{15}N} + e^+ + {\nu}_e ..... (+2,76 MeV)
 {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow  {^{12}C} + {^{4}He} .. (+4,97 MeV)

Celkové množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25,0 MeV (4,0.1012 J), zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. K. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka, čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu:

 {^{15}N} + {^{1}H} \rightarrow  {^{16}O} + \gamma ..... (+12,13 MeV)
 {^{16}O} + {^{1}H} \rightarrow  {^{17}F} + \gamma ..... (+0,60 MeV)
 {^{17}F} \rightarrow  {^{17}O} + e^+ + {\nu}_e ..... (+2,76 MeV)
 {^{17}O} + {^{1}H} \rightarrow  {^{14}N} + {^{4}He} .. (+1,19 MeV)

Je možné, že väčšina dusíka 14N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.