COBE
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre |
|
| Organizácia: | NASA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia: | Goddard Space Flight Center |
| Iné názvy: | Explorer 66 |
| NSSDC ID: | 1989-089A |
| Umiestnenie: | Na obežnej dráhe Zeme |
| Typ dráhy: | geocentrická |
| Výška obežnej dráhy: | ~ 900.2 km |
| Doba obehu: | ~ 102,6 minút |
| Dátum štartu: | 18. november 1989 |
| Miesto štartu: | Vandenberg Air Force Base |
| Nosná raketa: | Delta 5920 |
| Dĺžka misie: | ~4 roky |
| Hmotnosť: | 2265 kg |
| Chladiaca látka: | kvapalné hélium |
| FIRAS (Far Infra Red Absolute Spectrometer): | spektrometer |
| DIRBE (Diffuse Infra Red Background Experiment): | detektor rozptýleného infračerveného žiarenia |
| DMR (Differential Microwave Radiometer): | diferenciálny mikrovlnný rádiometer |
COBE (angl. Cosmic Background Explorer) bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii. Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnné žiarenie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po Veľkom tresku.
NASA vypustila družicu COBE v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chlazené kvapalným héliom (zásoba 650 litrov) na 2 K (-271 °C), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (-133 °C). Elektrickú energiu jej dodávali solárne panely. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a naviac sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.