Camille Saint-Saëns

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Camille Saint-Saëns
Saintsaens.jpg
Základné informácie
Narodenie 9. október 1835
Paríž, Francúzsko
Úmrtie 16. december 1921 (86 rokov)
Alžír, Alžírsko
Národnosť Francúzsko
Obdobie tvorby 1841 - 1921
Hudobný smer romantizmus
Dielo
Počet diel 195 (169 pod opusovými číslami)
Ťažiskové žánre koncert, symfonická báseň, opera, komorná hudba
Doplnkové informácie
Významné ocenenia

Camille Saint-Saëns (* 9. október 1835, Paríž, Francúzsko – † 16. december 1921, Alžír, Alžírsko) bol francúzsky hudobný skladateľ, klavírny a organový virtuóz, hudobný kritik a organizátor hudobného života.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Saint-Saënsa možno zaradiť medzi skladateľov, ktorých dielo predstavuje akúsi syntézu predchádzajúcich období. Neexperimentoval a nepatril k revolucionárom v hudbe, napriek tomu uznával i takých pokrokových skladateľov, akými v tej dobe boli Liszt a Wagner. Saint-Saëns ako zázračné dieťa a virtuóz sa prirodzene orientoval vo forme a technike diel. "Naháňam sa za chimérou dokonalosti formy," vyhlásil. Forma sa tak stala silnou i slabou stránkou jeho diel. Dnes sa na neho nahliada ako na skladateľa vycibrených, uhladených, technicky dokonalých a interpretačne náročných diel, ktorým ale chýba hlbší obsah.[chýba zdroj] Jeho diela sú podľa mnohých neinšpirujúce a fádne.[chýba zdroj] Ďalšou slabšou stránkou skladateľa je obmedzený tvorivý fond.[chýba zdroj] Ako to o ňom trochu zlomyseľne povedal istý kritik: "Saint-Saëns akoby hovoril veľkým skladateľom: máte najlepšie melódie - chcem ich."[chýba zdroj] Napriek tomu, pomerne veľká časť jeho diel sa udržala na repertoári dodnes, i keď nie sú uvádzané tak často. Môže to však nasvedčovať tomu, že Saint-Saëns je lepší skladateľ než je jeho povesť. Názory na neho sa dodnes rôznia. Jeho ťažiskové diela si ale každopádne zaslúžia pozornosť interpretov i publika.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Camille Charles Saint-Saëns sa narodil v roku 1835 v Paríži. Od detstva bol zrejmý jeho výnimočný talent, mal absolútny sluch a tak mu jeho teta začala dávať klavírne lekcie už od veku dva a pol roku. V troch rokoch zložil svoju prvú skladbičku, ktorej rukopis sa zachoval dodnes. V piatich rokoch mal svoj prvý verejný koncert, kedy s huslistom predviedli Beethovenovu sonátu. V siedmich už kompozíciu študoval u Pierra Maledina. V desiatich rokoch mal svoj veľký koncert, kde hral okrem iného Klavírny koncert č. 15 od Mozarta. Bola to nezvyčajná udalosť, o ktorej vyšiel článok dokonca aj v amerických novinách.

V roku 1848 nastúpil na parížske konzervatórium kde študoval kompozíciu a hru na organ. Stal sa z neho organový virtuóz a pravdepodobne najlepší organista Európy. Do roku 1876 zastával post hlavného organistu v parížskom chráme Église de la Madeleine. V rokoch 1861 až 1865 učil na Ecolé Niedermayer, kde jeho najvýznamnejším žiakom bol Gabriel Fauré.

V roku 1870 bol povolaný do francúzsko-pruskej vojny. Hoci strávil na fronte len niekoľko mesiacov, na citlivej skladateľovej duši to zanechalo hlboké stopy. V roku 1871 založil spolu s Romainom Bussinom Národnú hudobnú spoločnosť (Société Nationale de Musique). Slúži ku skladateľovej cti, že táto spoločnosť mala veľký význam pre podporu francúzskych skladateľov. Bez nej by nevzniklo a nebolo uvedených do života mnoho diel Francka, Faurého a ďalších. Saint-Saëns sa tak postupne stal vedúcou osobnosťou a akousi sivou eminenciou francúzskeho hudobného života. Ten v tej dobe predstavovali okrem iného viaceré významné inštitúcie a posty, a s nimi spojené intrigy. Neskôr, v roku 1886 sa podarilo d'Indymu a jeho spojencom Saint-Saensa zo Sociéte Nationale vylúčiť.

V roku 1875 sa oženil s Gabrielle Truffotovou. Mali spolu dve deti, ktoré zakrátko zomreli, jedno tragicky pri páde z okna. Saint Saens toto ťažké životné obdobie ukončil v roku 1881, kedy sa s manželkou rozišli. Do konca života žili oddelene, hoci nikdy neboli rozvedení.

V roku 1888 mu zomrelamatka na ktorú bol veľmi naviazaný. Po jej smrti dokonca uvažoval o samovražde. Smútok nakoniec zaháňal cestovaním do Egypta a Alžírska. Neskôr sa vrátil do Francúzska, kde mu vláda udelila rád Čestnej légie (Légion d'honneur). V umeleckých sférach ale postupne jeho sláva upadala. K slovu sa hlásila nová vlna, Debussy a neskôr Ravel, a Saint-Saens bol považovaný za príliš konzervatívneho. Napriek tomu ho v Anglicku a USA považovali za najvýznamnejšieho žijúceho francúzskeho skladateľa. V roku 1915 podnikol v USA ako klavirista triumfálne koncertné turné. Po zvyšok svojho života už neskomponoval žiadne významné dielo, venoval sa viac svojím záľubám a svojím psom. Dožil sa vysokého veku a zomrel v roku 1921 v Alžírsku. Telesné pozostatky boli prevezené do Paríža, kde mal pohreb so štátnymi poctami. Je pochovaný na cintoríne Cimetière du Montparnasse.

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Saint-Saëns v roku 1919

Saint-Saëns bol malý podsaditý muž a nebolo na ňom mnoho pôvabného. Príťažlivá nebola ani jeho povaha. Bol zlostný, žlčovitý a intrigánsky. Napriek tejto nelichotivej charakteristike mu nemožno uprieť jedno: bol to génius. Čítať a písať vedel už v troch rokoch a zanedlho prekladal z latinčiny. Bol vynikajúci v matematike. A hlavne: bol z rodu zázračných detí. Spolu s Lisztom bol pravdepodobne najlepší klavirista svojej doby a bol bezkonkurenčný v hre na organ. Od detstva vynikal tiež v matematike, mal talent na jazyky a zaujímal sa o geológiu a astronómiu. Udržoval i vedeckú korešpondenciu, bol členom Národnej astronomickej spoločnosti a mal vlastný teleskop na pozorovanie oblohy. Písal tiež poéziu a vydal filozofický spis.

Počas svojho dlhého života patril medzi vedúce osobnosti francúzskeho kultúrneho života. Vďaka svojej skladateľskej, interpretačnej i organizačnej činnosti bol jedným z najkomplexnejších hudobných talentov Európy a jedným z prvých hudobných kritikov v dnešnom ponímaní slova. Mal znepriateleného takmer každého žijúceho francúzskeho skladateľa, výnimkou bol jeho žiak Gabriel Fauré. Z európskych skladateľov sa priatelil najviac s Ferenczom Lisztom. V osobnom živote sa mu nedarilo, často trpel depresiami a po smrti matky uvažoval o samovražde. Po tragédii v jeho vlastnej rodine sa už nikdy neoženil. Jedným z dôvodov mohla byť jeho diskutovaná homosexuálna orientácia.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Saint-Saëns je tvorcom diela, ktoré si už len svojím rozsahom zaslúži uznanie - 5 symfónií (prvé dve bez poradového čísla), 5 klavírnych koncertov, 3 husľové, 2 violončelové, k tomu niekoľko opier a množstvo komornej hudby. Kvôli spomínaným výhradám sa však životnými ukázalo byť len niekoľko z nich. Hráva sa symfónia č. 3, z koncertov je najcennejší violončelový koncert č. 1, ktorý patrí do základného violončelového repertoáru. Klavírne koncerty sú uvádzané zriedka, napriek tomu že sú to vďačné diela. Spomedzi nich sa na pódiách najčastejšie objavuje klavírny koncert č. 2, menej klavírny koncert č. 5 a klavírny koncert č. 4. Z opernej tvorby sa udržala opera Samson a Dalila, i keď jej uvedenie je skôr výnimkou. Veľmi známa je však Introdukcia a Rondo capriccioso, ktorá je obľúbenou skladbou husľových sólistov. Najpopulárnejšími Saint-Saënsovými skladbami sú Tanec kostlivcov a Karneval zvierat.

Symfónie[upraviť | upraviť zdroj]

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné orchestrálne diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Introdukcia a Rondo capriccisio pre husle a orchester, Op. 28
  • Tanec kostlivcov (Danse macabre), Op. 40
  • Allegro apassionato pre violončelo a orchester, Op. 43

Komorné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karneval zvierat
  • Hobojová sonáta
  • Klarinetová sonáta
  • Fagotová sonáta, Op. 168

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Samson a Dalila, Op. 47

Zvukové ukážky[upraviť | upraviť zdroj]

Referenice[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1], glbtq.com. Smith, Patricia Juliana (2002), "Saint-Saëns, Camille"

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]