Carnotov cyklus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Carnotov cyklus, Carnotov obeh alebo Carnotov proces je ideálny tepelný obeh pozostávajúci z vratných zmien (dvoch adiabát a dvoch izoteriem), ktorý prebieha medzi dvoma kúpeľmi rôznej teploty. Má najvyššiu možnú tepelnú účinnosť v danom rozsahu teplôt.

Carnotov cyklus opisuje prácu ideálneho tepelného stroja a vyvodzuje jeho maximálnu teoretickú účinnosť. Teoreticky tento cyklus prvýkrát opísal Nicolas Léonard Sadi Carnot, po ktorom je aj pomenovaný.

Diagram Carnotovho cyklu[upraviť | upraviť zdroj]

Znázornenie Carnotovho cyklu v p-V diagrame.

Jednotlivé fázy Carnotovho cyklu znázorňuje diagram vyjadrujúci závislosť tlaku od objemu (p-V diagram). Zanesením všetkých štyroch fáz cyklu do jedného diagramu získame oblasť ohraničenú dvomi izotermami a dvomi adiabatami. Obsah tejto oblasti zodpovedá práci vykonanej strojom.

A\equiv W
  • krivka medzi bodmi 1 a 2 — izotermická expanzia
  • krivka medzi bodmi 2 a 3 — adiabatická expanzia
  • krivka medzi bodmi 3 a 4 — izotermická kompresia
  • krivka medzi bodmi 4 a 1 — adiabatická kompresia

Učinnosť Carnotovho cyklu[upraviť | upraviť zdroj]

Účinnosť Carnotovho cyklu závisí iba:

  • od teplôt v stave 1,2 a 3,4
\eta = 1- \frac {T_{3,4}}{T_{1,2}}

Realizácia Carnotovho cyklu[upraviť | upraviť zdroj]

Teoretickou realizáciou Carnotovho cyklu je ideálny tepelný stroj.